Šesť fotografií v zbierkach Nitrianskej galérie zachytáva portréty rôznych mužov, od intelektuálov po robotníkov, pre diváka však ostávajú viac-menej anonymní...

     

Inv. č.: F-125; F-126; F-127; F-128; F-130; F-131

Autor: Peter Ančic
Názov diela: zo série „Husákova generácia“

Rok vzniku: 2008
Technika: C-print
Materiál: archívny fotopapier
Rozmery: 105 x 70 cm
Značenia: F-125: vzadu dole Hus. generácia č. 1., Ančic 3/5, čiernou fixkou, písaným písmom; F-126: vzadu dole Hus. generácia č. 2., Ančic 3/5, čiernou fixkou, písaným písmom; F-127: vzadu dole Hus. generácia č. 3., Ančic 3/5, čiernou fixkou, písaným písmom; F-128: vzadu dole Hus. generácia č. 4., Ančic 3/5, čiernou fixkou, písaným písmom; F-130: vzadu dole Hus. generácia č. 5., Ančic 3/5, čiernou fixkou, písaným písmom; F-131: vzadu dole Hus. generácia č. 7., Ančic 3/5, čiernou fixkou, písaným písmom

Ľudia narodení medzi rokmi 1972 až 1982 v bývalej Československej socialistickej republike sa zvyknú označovať ako „Husákove deti“. V období normalizácie, v ktorom bol od roku 1975 prezidentom Gustáv Husák, nastal vďaka podpore mladých rodín súvisiacej s politikou komunistickej strany tzv. „babyboom“, čiže silná populačná vlna, kedy sa narodilo viac detí, ako zomrelo obyvateľov. Táto generácia dnešných tridsiatnikov predstavuje určitý špecifický sociálno-spoločenský fenomén. Ako deti zažili éru socializmu, ktorú prevažne nevnímali negatívne, v puberte prišla Nežná revolúcia, ktorej sa však kvôli nízkemu veku väčšina z nich ešte aktívne nezúčastňovala, ako adolescenti sa museli vyrovnať s divokým nástupom kapitalizmu. Poznačili ich niektoré negatívne dopady transformácie socialistickej spoločnosti na trhovú (napr. mnohí z nich, obzvlášť z konca tohto obdobia, si dodnes nezaložili rodiny, keďže uprednostnili štúdium alebo kariéru, a niektorí kvôli neľahkej finančnej situácii stále bývajú u svojich rodičov), no v porovnaní so staršími ročníkmi už mohli napríklad slobodne cestovať, študovať alebo pracovať v zahraničí a nemuseli všetci povinne absolvovať až dvojročnú vojenskú službu. O hľadaní, resp. vymedzení akejsi kolektívnej identity či aspoň spoločných znakov je aj séria fotografií Husákova generácia, aj keď vnímať túto generáciu ako homogénnu môže byť problematické.

Cyklus fotografií Husákova generácia bol súčasťou autorovej bakalárskej práce na VŠVU. Šesť fotografií v zbierkach Nitrianskej galérie zachytáva portréty rôznych mužov, od intelektuálov po robotníkov, pre diváka však ostávajú viac-menej anonymní. Niečo bližšie o ich sociálnej vrstve, povolaní, alebo záľubách môže napovedať prostredie, v ktorom sú odfotení, či už je to spálňa, dielňa, knižnica, múzeum. Okrem pomerne výraznej fyziognómie portrétovaných osôb máme vďaka mnohovravným interiérom možnosť odčítať aj náznaky ich charakterov, preto si divák kladie otázku: Kto vlastne sú títo muži? Čo robia, aký je ich život? Sú vôbec niečím výnimoční? Veľký dôraz autor kladie na technickú stránku fotografií, na kompozíciu, svetlo, scénu. Zo statických portrétov nafotených väčšinou en face je cítiť vysokú mieru štylizácie – nie sú to momentky zachytávajúce portrétovanú osobu v nejakej (inter)akcii.

Prečo sú však na týchto portrétoch jednej generácie samí muži, keď dievčat sa rodilo (a rodí) viac než chlapcov? Cez rodovú optiku sa na tento cyklus snažila pozrieť Barbora Geržová na výstave Inter-view 2. [1] Na jej otázky ohľadom gendrovej interpretácie Peter Ančic v katalógu k výstave odpovedal a k celému cyklu sa vyjadril nasledovne: „Pri fotografovaní súboru Husákova generácia som vychádzal aj z vlastných skúseností (obraz rovesníkov, zažitá spoločensko-politická situácia). Do istej miery mi téma poslúžila ako možnosť vyjadriť sa, prezentovať možno viac či menej generačný pohľad na spoločenské, ekonomické zmeny v tomto priestore. Príslušníci tejto generácie boli obeťou ekonomickej transformácie (skúsenosti s úradmi práce – vysoká nezamestnanosť, sociálne dávky, povinná vojenská služba v krachujúcej armáde, nemožnosť riešiť bývanie – hypotéky začali až od konca 90. rokov – trvalá alebo dočasná emigrácia atď.). Táto skúsenosť je asi spoločná a nerozdeľuje sa rodovo. Mojím pôvodným zámerom bolo fotiť obe pohlavia a tým práca aj začala. Hneď v úvode som ale narazil na problém, ktorým bolo fotografovanie žien v ich prostredí, alebo v prostredí, kde sa pohybujú. Bolo to oveľa zložitejšie ako v prípade mužov. Ak si pozriete súbor, uvidíte, že sú tam hudobníci, domáci kutil, nezamestnaný umelec, vášnivý prírodovedec, filozof a podobne. Ale v prípade žien nastal problém, ich sebarealizácia bola oveľa menšia. Menej záujmov (častokrát maximálne obľuba nejakej kapely, len málo žien aktívne hrá v nejakej kapele, aktívne športuje, prípadne sa realizuje inak), veľa žien sa nechcelo priznávať k priestoru, v ktorom žili s rodičmi (detské izby, ktoré neniesli výraznú zmenu, a neobývali ich tak presvedčivo, ako napr. muži). Ich sebarealizácia bola v oveľa skrytejšej rovine, častokrát to bol svet partnera a rodinných vzťahov. A to už s gendrovou otázkou súvisí. Čiže existuje aj vzorec rodového správania sa a je špecifický aj pre túto generáciu, ale nenašiel som žiadnu prácu (sociologickú, sociálno-antropologickú), ktorá by toto reflektovala, alebo sa aspoň zaoberala touto problematikou, tým pádom je to len môj súkromný názor. V podstate tak vznikol svet mužov – túto časť práce prezentujem. Mojím zámerom bolo dofotiť súbor obsahujúci aj ženy v porovnateľnej miere, zatiaľ však k tomu nedošlo. Prekvapením pre mňa bolo, keď som fotil súbor Generácia 89, ženy z tejto generácie už majú iné vzorce správania, identifikujú sa už trocha inak (samozrejme aj muži).“ [2]

Peter Ančic sa narodil v roku 1978 v Trnave. V rokoch 1998-2002 študoval fotografiu na Institute tvůrčí fotografie FPF Slezské univerzity v Opave. V rokoch 2003-2010 študoval na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu a od roku 2010 tu pôsobí ako odborný asistent. V roku 2010 bol finalistom súťaže Foto roka, ktorú organizuje Nadácia VÚB. Žije a tvorí v Bratislave.

Omar Mirza
apríl 2015

Poznámky:
[1] Medzinárodná výstava v kurátorskej koncepcii Barbory Geržovej sa konala v termíne od 1. 12. 2011 do 26. 2. 2012 v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie. Viac informácií o výstave nájdete tu
[2] In: Barbora Geržová, Katalóg k výstave Inter-view 2, Nitrianska galéria, Nitra, 2011, ISBN 978-80-85746-55-6. Viac informácii o katalógu nájdete tu

Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR