Výstava INTER-VIEW 2 je pokračovaním výstavného projektu INTER-VIEW 1, ktorý prezentoval tvorbu dvadsiatich súčasných slovenských a českých autoriek...
Miesto konania výstavy: Reprezentačné sály, Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra
Vernisáž výstavy: 1. 12. 2011 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: 1. 12. 2011 – 26. 2. 2012
Kurátorka: Barbora Geržová
Participujúci autori: Peter Ančic (SK), Peter Barényi (SK), Robert Bielik (SK), Josef Bolf (CZ), Jiří Černický (CZ), Radovan Čerevka (SK), Jiří David (CZ), Andrej Dúbravský (SK), Tomáš Džadoň (SK), MR. BRA (SK, CZ), Lukáš Haruštiak (SK), Peter Janáčik (SK), Filip Jurkovič (SK), Svätopluk Mikyta (SK), Michal Murin (SK), Miroslav Nicz (SK), Petr Nikl (CZ), Michal Pěchouček (CZ), Martin Piaček (SK), Karol Pichler (SK), Michal Šimonfy (SK) & Lenka Sukeníková (SK), Pavel Šmíd (CZ), Aleksandra Vajd (SI) & Hynek Alt (CZ)
Výstava INTER-VIEW 2 je pokračovaním výstavného projektu INTER-VIEW 1, ktorý prezentoval tvorbu dvadsiatich súčasných slovenských a českých autoriek – žien strednej a mladšej generácie, ktoré reflektovali aktuálne témy ako sú telo, telesnosť, identita, vzťahy, rodina, tehotenstvo, deti, pamäť rodiny, teda témy, ktoré sa objavujú aj v kontexte feminizmu. Zámerom výstavy nebolo opierať sa o feminizmus ako o jediné možné východisko, ale ani sa voči nemu negatívne vymedzovať. Išlo o pokus pozrieť sa na tento problém komplexnejšie, nielen prostredníctvom vystavených diel a ich interpretácie, ale aj cez výpovede autoriek o ich tvorbe a jej možnom vzťahu k feminizmu.
Druhá časť výstavného projektu INTER-VIEW 2, do ktorého bolo oslovených dvadsať dva autorov a dve zmiešané žensko-mužské umelecké a partnerské dvojice je ťažiskovo zameraná na tvorbu súčasných slovenských a českých autorov – mužov, ktorí reflektujú podobné aktuálne témy, akými sú telo, telesnosť, sexualita, deti, rodina, vzťahy, pamäť, ale napríklad aj koncept mužskosti alebo zobrazenie ženy cez rodovo citlivú optiku mužov. Rod (gender) je pojem, ktorý si feministická teória pre svoje potreby neosvojila v zmysle pohlavia, ktoré je biologicky dané a označuje biologické a anatomické rozdiely medzi ženami a mužmi, ale používa gender v zmysle rodu, ktorý je kultúrne a sociálne konštruovaný. Pojem gender sa tak v kontexte feminizmu odklonil od staršieho modelu kolektívne zdieľanej ženskej skúsenosti a nahradil ho kritický model skúmania vzťahov medzi mužmi a ženami. Zavedením tohto pojmu sa nielen stiera potenciálna nadradenosť jedného alebo druhého pohlavia, ale vytvára sa priestor na prehĺbené štúdium rovnako tvorby žien ako aj mužov.
Cieľom výstavy, podobne ako v prvej časti projektu, je prezentovať skúmaný problém komplexnejšie, nielen prostredníctvom vystavených diel a ich interpretáciami, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj výpovede autorov o ich vlastnej tvorbe formou rozhovorov s kurátorkou. Každý oslovený autor dostal jednu až dve otázky, ktoré súviseli s jeho vlastnou tvorbou, respektíve s dielami prezentovanými na výstave a dve všeobecné otázky zamerané na rôzne aspekty rodového umenia.
Na výstave sú zaradené aj dve autorské a zároveň partnerské dvojice Alexandra Vajd a Hynek Atl, Michal Šimonfy a Lenka Sukeníková, ktoré dopĺňajú projekt o zaujímavý aspekt žensko-mužskej spolupráce v kontexte rodového umenia.
Výstava, ktorá je zameraná na skúmanie tvorby mužov – autorov cez aspekt rodovosti je koncipovaná ako výskum, ktorého cieľom je overovať samotné hranice rodového umenia, selektovať kritériá, ktoré by sa dali na skúmanú tvorbu aplikovať. Môžeme do kategórie rodového umenia zahrnúť len diela, v ktorých autori kriticky reflektujú a nabúravajú zaužívaný systém rodových stereotypov alebo aj také diela, ktoré sa problematiky rodu dotýkajú, ale nie sú programové? Kedy je rodová interpretácia relevantná, kedy by sme ju naopak mohli považovať skôr za nadinterpretáciu? A aký je postoj k týmto rodovo citlivým interpretáciám zo strany samotných autorov?
Výstava je rozčlenená do siedmich tematických okruhov: Rodové aspekty textilu; Telo, telesnosť a identita; Vzťahy, dvojice a nové identity; Pamäť, rodina, vzťahy; Problémy kolektívnej identity; Nový koncept mužskosti; Rodovo citlivé vnímanie ženy.
Cieľom výstavy nie je nájsť definitívne odpovede na otázky týkajúce sa jednotlivých tém v tvorbe umelcov sledované cez optiku rodového (gendrového) umenia, ale skôr otvoriť prípadne pokračovať v diskusii k tejto problematike.
K výstave je vydaný sprievodný dvojjazyčný (slovensko-anglický) katalóg s odbornou štúdiou, rozhovormi s autormi a reprodukciami vystavených diel.
