História
Hudobná história koncertnej sály Župného domu v Nitre
História koncertnej sály sa viaže k roku 1908, kedy bola vybudovaná v rámci rozsiahlej secesnej prestavby Župného domu v Nitre. Hudobnú históriu sály je možné datovať od pôsobenia Antona Stupku v Nitre. Od roku 1919 sa tu pod jeho vedením pravidelne konali významné hudobné podujatia, ako to dokazujú aj archívne dokumenty uložené v Štátnom archíve v Ivanke pri Nitre. „Každý mesiac sa zásluhou Stupku konali koncerty, ktoré svojou umeleckou hodnotou dosahovali svetovú úroveň.“1 V prvých rokoch sa pravdepodobne stretával s nepochopením svojich produkcií, keďže „koncertná sieň bola často poloprázdna.“2Záujem publika neskôr pozdvihol zavedením cyklu abonentných koncertov, na ktorých vystupovali mnohí významní umelci. Ich mená sa uvádzajú aj v dokumentoch archívu v Ivanke pri Nitre. „Prvý cyklus abonentných koncertov sa uskutočnil v roku 1922. Účinkoval klavírny virtuóz Konrád Ansorge.“3 V koncertnej sále v ďalšom období vystupovali nitriansky rodák Eugen Kalix, husľový virtuóz František Ondříček a Váša Příhoda, huslistka Kitty Červenková, Česká filharmónia s dirigentom Františkom Stupkom a Václavom Talichom, Ondříčkovo kvarteto, Dvořákovo kvarteto, huslista Jaroslav Kocian, barytonista Emil Burian, huslista Pepa Bartoň a ďalší. V kronike mesta Nitra sa spomína koncert výnimočnej sopranistky Emy Destinovej a posledný koncert Karola Buriana. Medzi ďalšie osobnosti kultúrneho života, ktoré vystupovali v rámci abonentných koncertov v Nitre, patrili „tenorista Valentín Šindler, klavirista Jaroslav Kvapil, maďarské kvarteto Waldbauer-Kerpely, klavirista Jan Heřman, umelec Erno Dohnányi, klaviristka Ilona Kurzová, kvarteto Ševčík – Lhotský, Spevácky zbor moravských učiteľov vedený dirigentom Ferdinandom Vachom, huslista Eduard Zathurecký, klavírny virtuóz Rudolf Firkušný či klavirista Július Folfsohn.“4 Mená významných umelcov a osobností dokazujú pestrú kultúrno-umeleckú činnosť v koncertnej sále v období rokov 1919-1931. Postupný nástup udalostí druhej svetovej vojny, „rozpad prvej ČSR a vznik tzv. Slovenského štátu znamenal pre Nitru ochudobnenie kultúrneho diania.“5
Zlom v kultúrnom živote nastal po dlhej odmlke až v roku 1959, kedy bol v Nitre založený Kruh priateľov umenia pri PKO, ktorý sa aktívne podieľal na organizovaní mnohých koncertov a umeleckých podujatí. Okrem estrádnej sály PKO využíval Kruh priateľov umenia pre prednášky a koncerty vážnej hudby aj priestory koncertnej sály Župného domu. Medzi najvýznamnejšie podujatia v koncertnej sále patrili koncert Svjatoslava Richtera a Amy My Bruni z La Scaly. Hlavnou iniciátorkou koncertu S. Richtera bola M. Červeňanská, ktorá dodnes spomína, že „v sále pred koncertom nebolo jediné voľné miesto a ľudia stáli až na schodoch.“ Od tohto obdobia bola koncertná sála Župného domu postupne devastovaná. Jej komplexná obnova bola realizovaná až v roku 2011.
Archívna dokumentácia k bohatej histórii koncertnej sály je pomerne skromná. Do dnešných dní sa nezachovala kronika, ktorá by ucelene mapovala vznik a vývoj tohto jedinečného umeleckého priestoru. Fragmenty z dejín koncertnej sály je možné nájsť v materiáloch v archíve Ivanka pri Nitre, v dostupnej literatúre o histórii mesta Nitra alebo na fotografiách z osobných zbierok ľudí, ktorí sa na rozvoji koncertnej sály Župného domu podieľali.
Mgr. Martin Daniš
1KOLEKTÍV: Kapitoly z dejín Nitry. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1963, s. 22
2KOLEKTÍV: Kapitoly z dejín Nitry. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1963, s. 23
3KOLEKTÍV: Kapitoly z dejín Nitry. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1963, s. 23
4KOLEKTÍV: Kapitoly z dejín Nitry. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1963, s. 24
5KOLEKTÍV: Kapitoly z dejín Nitry. Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1963, s. 26
