Secesia bol posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo presadiť svoj umelecký štýl všetkým prejavom a veciam do vtedajšieho súdobého moderného života spoločnosti. Vytvorila módu a životný štýl na konci a19. a začiatkom 20. storočia. Bázou tohto slohu nebola maľba ani sochárstvo, ale dekoratívne a úžitkové umenie...

Wichera – inv.č.: O 1016

autor: Raimund von Wichera
názov diela: Portrét ženy s ružou
rok vzniku: 1890 – 1910
technika olej
materiál: plátno
rozmery: 60,5×45,5 cm
značenie: neznačené

Secesia bol posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo presadiť svoj umelecký štýl všetkým prejavom a veciam do vtedajšieho súdobého moderného života spoločnosti. Vytvorila módu a životný štýl na konci a19. a začiatkom 20. storočia. Bázou tohto slohu nebola maľba ani sochárstvo, ale dekoratívne a úžitkové umenie.

Secesia – vo Francúzsku označovaná ako Art Nouveau, v Nemecku Jugendstil, v anglosaských krajinách Modern Style. Centrami secesie okrem Paríža, Nansy, Berlína, Darmstadtu, Bruselu, Barcelony, Glasgowa sa radí i Viedeň, kde bola označovaná ako umelecký sloh Sezession, ktorej zakladateľom bol maliar a grafik Gustáv Klimt /1862-1918/, ktorý   svojou tvorbou posunul rakúske maliarstvo k svetovému uznaniu

Pre Wicherov „Portrét ženy s ružou“ je príznačná línia, sínusoida, ktorou dosiahol stvárnenie prirodzenej, uvoľnenej pózy. Z celkovej kompozície portrétovanej mladej ženy vyznieva majstrovstvo “kráľa viedenských maliarov”, titul, ktorý mu bol prisudzovaný, pretože bol dvorným maliarom cisára Františka II. a jeho rodiny.

Tvár z profilu, vystihnutá profesionálnym ponorom do psychológie modelu, zachytáva nežnosť, úprimnosť súčasne i nevinnosť mladosti, ktorá sa odráža v jej očiach. Tajomnosť podobizne umocňuje i kultivovaná farebnosť vystupujúca z monochromatického tlmeného hnedo – zeleného pozadia, na ktorom autor dáva vyznieť alabastrovej pleti mladej ženy, vystupujúcej do popredia obrazu. Svetelné, luministické prvky maľby, z ľavej strany, vystupujú zo šerosvitu a čitateľne približujú dobový ženský odev z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý distingnovane odhaľuje jej oblé a jemné línie. Ruže, ktoré sa vynímajú na hrudi portrétovanej vnášajú do kompozície diela romantický a súčasne i secesný atribút maliarskeho prednesu.

Secesia ako imagitívna tvorba, v prírode hľadala svoje symboly, dávala prednosť prirodzenejšiemu pohybu a preferovala grafický dekoračný štýl. Tvorba viacerých secesných maliarov bola oslavou života, prírody, ale najmä ženy.  Maliari vo svojich dielach využívali zakrivenú vlnitú čiaru, ktorá im poskytovala štetcom modelovať pocit vzdušnej ľahkosti.

Raimund Ritter von  Brennerstein Wichera  sa narodil vo Frenštáte pod Radhoštěm  18. 8. 1862. O dva roky, teda v roku 1864, sa jeho rodičia spolu s Raimundom, ako dvojročným a bratom presťahovali do Hraníc nad Bečvou (Moravou), kde i  v čase svojej mladosti začal tvorivo pôsobiť ako maliar.  Wichera sa v r. 1910  natrvalo presťahoval do Viedne, naďalej však prechodne pôsobil ako maliar v Hranicích, kde žili jeho rodičia a brat, známy svojim fotografickým ateliérom. Krátky čas maľoval tiež vo Vsetíne a v Holešove.

Študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni pod vedením prof. Hansa Griepenkelera (1839-1912), súčasne absolvoval špeciálnu školu pre figurálne maliarstvo  u Hansa Makarta /1840-1884/, rakúskeho figuralistu a dekoratéra, ktorého štýl bol založený na archaizujúcom historizme  s neobarokovým temnosvitom a stal sa výrazom doby odrážajúcej prepojenie noblesnej minulosti so životom prítomnosti. Raimund nadviazal na Makartove východiská, posunul ich však ďalej, smerom k voľnejšej interpretácii motívu, ktorým bolo stelesnenie vnútorných pocitov a postoja aristokratickej buržoázie. Jeho diela tlmočili brilantnú rokokovú ľahkosť, s akou maľoval podobizne Louis-Martin Bonnet /1743–1793/ medirytec a reprodukčný grafik, súčasne však nadväzoval na striedmosť Friedricha Amerlinga /1803-1887/, tiež  mondénnosť portrétov rodáka z Pezinka maliara Ľudovíta Pitthordta /1860-1946/.

Vo svojej tvorbe sa Wichera venoval zátišiam, aktom, figurálnym kompozíciám a najmä portrétnej maľbe. Vytvoril množstvo podobizní z okruhu aristokratickej buržoázie. Preslávil sa aj svojimi zátišiami s poľovníckymi a striebornými predmetmi.

Wichera sa stal prezidentom Spolku starých majstrov vo Viedni, pôsobil na Akadémii výtvarných umení, bol poradcom cisára Františka Jozefa pre oblasť výtvarného umenia a súčasne dvorným maliarom. Pravidelne sa zúčastňoval na výstavách viedenských akademikov a svoju komornú tvorbu prestavoval na viedenských umeleckých salónoch.

Na margo uvádzam, že Wichera bol ilegitímnym otcom významného slovenského krajinára a portrétistu Maximiliána Schurmanna (1890-1960), ktorý bol žiakom významného svetového francúzskeho impresionistu Claude Moneta (1840-1926). Max Schurmann patrí k najvýznamnejším umelcom nitrianskej proveniencie, kde žil od útleho detstva. Neskôr priebežne tvoril a žil v Nitre a v Bratislave, v centre umeleckého a kultúrneho diania na Slovensku.

Raimund von Wichera zomrel vo Viedni, v januári 1925.

V r.1926 mu bola v Prahe usporiadaná posmrtná výstava.

Marta Hučková

Použitá literatúra:

Hardy, Wiliam: Sprievodca secesiou. In: Úvod. Vydala INA, spol. s.r.o. Bratislava, 1997, str. Nestranované

Podušel, Ľ.: Maliarstvo, sochártvo, grafika. In.: Diela majstrov v NŠG. Vydala NŠG, 1995, str. 204

Foto: Slávomír Žákovič