Drobná maľba na papieri zobrazuje dvoch mužov  v krojoch (bačov či gazdov) pri konskom napájadle.

Inventárne číslo: O – 1022
Autor: Jaroslav Augusta
Názov diela: Napájanie koní
Datovanie: 1909 – 1912
Technika: tempera
Materiál: papier
Rozmery: výška 21,5cm; šírka 33cm
Značenie: vpravo dole štetcom JA

Drobná maľba na papieri zobrazuje dvoch mužov  v krojoch (bačov či gazdov) pri konskom napájadle. Jeden sedliak sa opiera o palicu, ktorá môže byť pokojne ľudovým hudobným nástrojom (píšťala, fujara, trembita). Druhý, pôsobiaci staršie, sa opiera o menšiu palicu (čakan) a pofajčieva fajku. Za nimi je skupinka piatich hnedých koňov. Celá maľba pôsobí  idylicky. Tento výjav môžeme zaradiť k intelektuálnym vizualizáciám  danej doby. Umelci často chceli vidieť Slovensko ako ľúbeznú, nepoškvrnenú krajinu, kde človek žije v symbióze s prírodou. Avšak tento mýtizujúci pohľad na Slovensko bol poznačený realitou chudoby, nedostatočnej vzdelanosti a lekárskej starostlivosti. Augusta sa snažil všetku svoju prácu venovať poznávaniu a zobrazovaniu rázovitých častí Slovenka, dôležité bolo pre neho zachytenie sociálnej a etnickej situácie slovenského ľudu.

Jaroslav Augusta ( 4. 9. 1878 Humpolec u Pelhřimova – 28. 2. 1970 Banská Štiavnica) prišiel na Slovensko ako dieťa so svojimi rodičmi a ďalšími troma súrodencami z Humpolca v roku 1892. Jeho otec (súkenník) veril, že presun do slovenskej časti Uhorska im prinesie finančnú stabilitu. Opak bol pravdou. Usadili sa v Rimavskej Sobote, neskôr v Tisovci. Študoval v českom prostredí na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pirner) a neskôr v Mníchove (prof. Herterich, Marr) i na súkromnej škole A. Ažbeho. Rodina Jaroslava Augustu si pestovala intenzívny vzťah k nemeckej kultúre. Počas pražského pobytu pôsobil v spolku Detvan.  V priebehu letných mesiacov veľmi rád maľoval v okolí Detvy, Očovej, Slatiny.  Udržiaval úzke kontakty s J. Úprkom. Spolu s bratom Karolom, E. Pacovským a L. Strimplom založili maliarsku kolóniu v Detve (1901). Neskôr bol v kontakte s M. T. Mitrovským a T. Andraškovičom či G. Mallým. Okrem založenia detvianskej maliarskej kolónie  bol spoluzakladateľom Grupy  uhorsko-slovenských maliarov (1903) a važeckej maliarskej kolónie (1911). Jeho život ovplyvnil pobyt na ruskom fronte a v zajatí (1914 – 1918). Po vojne pôsobil v Banskej Štiavnici ako profesor kreslenia. V roku 1920 spoločne s P. J. Kernom a I. Žabotom založili Spolok slovenských umelcov v Martine. Jeho vzťah k maľbe a kresbe bol dopĺňaný publicistickou činnosťou.

Ľudmila Kasaj Poláčková
Október 2020

AUGUSTA, Jaroslav: Spomienky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1962.