Gustáv Mallý bol významným slovenským maliarom, výtvarným pedagógom a organizátorom výstavníckej činnosti.

Inventárne číslo: O 655
Autor: Gustáv Mallý
Názov diela: Na paši
Datovanie: 1940 – 1943
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: výška 60,5 cm; šírka 80 cm
Značenie: vľavo dole, štetcom: G. Mallý

Gustáv Mallý bol významným slovenským maliarom, výtvarným pedagógom a organizátorom výstavníckej činnosti. Jeho viac ako polstoročná maliarska činnosť zahŕňa diela od žánrových obrazov cez krajiny a zátišia až po portréty. Scény z každodenného vidieckeho života zachytával v ich jednoduchosti a malebnosti. Obdobie 30. rokov 20. storočia býva považované za vrcholnú fázu Mallého tvorby, v ktorej už v pomerne zrelom veku – po päťdesiatke – docielil expresionistické cítenie v uvoľnenom, ľahkom rukopise, pričom výraz diel postavil najmä na syntéze žiarivej farebnosti a sústredeného maliarskeho gesta. S ďalším významným predstaviteľom slovenskej výtvarnej moderny Martinom Benkom má spoločnú monumentalizáciu svojich najčastejších námetov – obrázkov zo života slovenského ľudu, no bez benkovskej heroizácie a romantizujúceho pátosu. „Asi najvýstižnejšie by sme mohli Mallého maľbu charakterizovať ako osobitý plenéristický expresionizmus využívajúci na jednej strane výdobytky maľby vznikajúcej vo voľnej prírode a na strane druhej expresivitu v prednese. Jeho tvorba má – v súlade s expresionistami – aj výrazne ideové zameranie na sociálnu maľbu a kritické zobrazenie slovenskej reality.“ [1]

Olej na plátne zo zbierky Nitrianskej galérie s názvom Na paši je datovaný do začiatku 40. rokov 20. storočia, no spôsobom maľby založenej na dynamických, krátkych ťahoch štetca, kompozičným riešením (postava s kravou v popredí na lúke, v pozadí hory s oblohou) i sýtou farebnosťou veľmi pripomína vrcholnú tvorbu autora z predchádzajúceho desaťročia, čo môžeme vidieť napríklad pri porovnaní s obrazom s identickým názvom Na paši, datovaným okolo roku 1937 v zbierke Slovenskej národnej galérie.

Charakter maľby je tu založený na novom, dynamizujúcom princípe, ktorý Mallý vniesol do svojej maľby už okolo roku 1924 – ťahy štetca sa spájajú do tuhých zväzkov expresívne načrtnutých čiar, štetcová kresba je rozihraná a zasadená do protismerne komponovaných plôch. Táto štylizácia vyvrcholila v polovici 30. rokov, neskôr už len obmieňal vlastný sloh z okolia roku 1924. [2] Expresívne uvoľnený spôsob maľby a dynamické členenie ťahov štetca do farebných plôch ešte viac vyniká na staršom Mallého obraze zo zbierky Nitrianskej galérie s názvom Matka z roku 1932.

Maľba Na paši zobrazuje malebný, priam idylický výjav – dojčiacu matku na lúke pri vode, na ktorej sa pasú kravy, v pozadí majestátne hory. Obraz je vlastne mnohovrstevnou alegóriu materstva – okrem dojčiacej matky (pomerne častého motívu u Mallého) k nemu odkazujú aj ďalšie detaily: krava s cicajúcim teliatkom, žena v pozadí nesúca na pleciach ťažké bremeno, dom/domov črtajúci sa v diaľke, úrodná a mladistvá príroda zachytená šťavnatou farebnosťou. Obraz môžeme vnímať ako oslavu materstva a ženstva s dôrazom na pôvodný, rurálny spôsob života slovenského ľudu.

Gustáv Mallý sa narodil 21. mája 1879 vo Viedni. Ako sedemročný sa vrátil s rodičmi do Skalice. V rokoch 1894 – 1896 študoval na súkromnej škole maliara Karla Záhorského v Prahe. V rokoch 1896 – 1898 navštevoval Umeleckopriemyselnú školu v Prahe (prof. Emanuel Krescenc Liška), v rokoch 1898 – 1900 študoval na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v nemeckých Drážďanoch (profesori Wilhelm Walther, Carl Bantzer, Friedrich Leon Pohle). V rokoch 1901 – 1902 absolvoval študijný pobyt v USA, pôsobil u Petra Rovnianka v Národnom slovenskom spolku v Pittsburghu, zúčastnil sa na výstave Carnegieho ústavu a usporiadal individuálnu výstavu vo Wunderlyho salóne. Po ukončení štúdií sa v roku 1902 vrátil na Slovensko, oženil sa a krátko býval v Skalici a v Malom Tŕní (dnešné Vinosady). V roku 1903 spolu s Jaroslavom Augustom, Tomášom Andraškovičom a Emilom Pacovským založili Grupu uhorsko-slovenských maliarov v Žiline. V roku 1908 sa presťahoval do Pezinka a v roku 1911 sa natrvalo usadil v bratislavskej Petržalke. V Bratislave založil súkromnú maliarsku školu – medzi jeho žiakov patrili neskorší významní výtvarníci ako Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Ján Želibský, Ján Mudroch, Cyprián Majerník alebo Ester Šimerová-Martinčeková. Bol zakladajúcim členom Spolku slovenských umelcov v Martine (1919) a Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave (1921). V roku 1941 po Martinovi Benkovi prevzal post vedúceho Oddelenia kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rokoch 1946 – 1950 bol profesorom na Odbore výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Zomrel 3. augusta 1952 vo veku 73 rokov v Bratislave, kde je pochovaný na Martinskom cintoríne.

[1] KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava : Calder, s. r. o., 2012, s. 191, citované podľa webovej stránky: https://www.nedbalka.sk/autori/gustav-mally/ (vyhľadané dňa 6. 5. 2020).

[2] Pozri text na webovej stránke: https://www.soga.sk/aukcie-obrazy-diela-umenie-starozitnosti/aukcie/98-letna-aukcia-vytvarnych-diel-a-starozitnosti/mally-gustav-zatva-28255 (vyhľadané dňa 7. 5. 2020).

Omar Mirza
máj 2020