jednou z najvýznamnejších slovenských teoretičiek a historičiek umenia, ktorá zomrela 26. januára 2014 vo veku nedožitých 75. rokov.
Iva Mojžišová sa narodila v Bratislave 4. apríla 1939. Vyštudovala dejiny umenia a históriu na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave. Už počas štúdia svoju odbornú prax nadobúdala v Galérii mesta Bratislavy v období január 1959 – marec 1960. Štúdium absolvovala v r. 1961 obhajobou diplomovej práce “Príspevok k dejinám scénického výtvarníctva v Slovenskom národnom divadle v r. 1920 – 1939” pod vedením doc. PhDr. Alžbety Günterovej-Mayerovej.
Cieľom mladej absolventky bolo pokračovať v ďalšom univerzitnom štúdiu. Prvé vážnejšie stretnutie s umením Ivy Mojžišovej, po ukončení absolutória, bola orientácia na slovenskú divadelnú scénografiu. V 60. rokoch sa venovala písaniu o súdobej slovenskej moderne a tvorbe európskych a amerických umelcov. Od r. 1963 pracovala v Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Už v tom období začala mapovať, hľadať a faktograficky spracovávať materiály, týkajúce sa histórie prvej verejnej výtvarnej školy na Slovensku, ktorou bola Škola umeleckých remesiel založená v r. 1928 v Bratislave.
Niť jej tvorivého zanietenia na dlhšie obdobie pretrhlo normalizačné úsilie a politická situácia, ktorá nastala dôsledkom vojenskej okupácie Československa v r. 1968.
Po r. 1971 silnejúci tlak na “očistu kultúry” od tých ( z výtvarníkov J. Jankovič, M. Čunderlík, A. Mlynarčík, z teoretikov L. Kára, R. Matuštík a T. Štraus) čo zradili program socialistického umenia a stali sa hlásateľmi buržoáznej estetiky, sa prejavil zákazom činnosti viacerým významným umeleckým tvorcom, ku ktorým po r. 1972 okrem E. Šefčákovej, O. Čepana, A. Marenčina, J. Mojžiša a ďalších bola zaradená i Iva Mojžišová. Nebol to však iba zákaz činnosti a citácií, ale i fyzická likvidácia konkrétnych artefaktov viacerých autorov.
V týchto neľahkých rokoch, našla východisko i uplatnenie v SAV, kde pracovala na spracovávaní hesiel do encyklopedických slovníkov, aby sa vyhla ideologicky motivovaným úlohám.¹
S príchodom demokracie v 90. rokoch sa vrátila k rozpracovaným i spracovaným materiálom, ktoré písala od r. 1963 a vydala knihu Giacomettiho oko a neskôr pokračovanie s názvom Giacomettiho smiech ?, za ktorú získala Cenu Dominika Tatarku.
V r. 2008 obhájila doktorát. V poslednom období bola odmenená za celoživotné dielo viacerými výnimočnými oceneniami: Doctor honoris causa od VŠVU v Bratislave, Cenou Dominika Tatarku, Cenou Nadácie Václava a Dagmar Havlovcov VIZE 97 a Vianočnou cenou skupiny AR.
V minulom roku 2013 Iva Mojžišová stihla ešte dopísať knihu Škola moderného videnia – Bratislavská ŠUR 1928-1939, na krste svojho diela však v júni minulého roku chýbala. Aj na vernisáži rovnomennej výstavy v Múzeu mesta Bratislavy.
Z pera Ivy Mojžišovej vyšlo viacero autorsky i spoluautorsky cenných odborných publikácii, esejí, recenzií výstav i samotných výstavných projektov, ktoré pripravovala a realizovala. Ani dlhoročná ťažká nemoc ju neprinútila vzdať sa svojej práce a ustavične dokazovala, že “zmeny a tlaky sveta je možné zvládnuť bez zmeny postoja a vieru v hodnoty”. Z úst popredného teoretika a historika fotografie a filmu Václava Maceka na osobnosť Ivy Mojžišovej odzneli nasledujúce slová: “Iva Mojžišová bola absolútne výnimočná. Skvele písala dobrým štýlom, mala výborný vkus a bola neuveriteľne rozhľadená. Keď niečo napísala, mala to trikrát overené. A povedzme si, kto kedy na Slovensku získal Cenu Nadácie Dagmar a Václava Havlovcov VIZE 97 ?² Ľudia ocenení touto cenou – to je svetová intelektuálna špička a medzi nimi je i Iva Mojžišová jediná zo Slovenska.”
S úctou Marta Hučková
V Nitre 24.2.2014
foto: Lena Kušnieriková
[Poznámky]
1. V SAV v Bratislave pracovala do r. 1997.
2. Václav Havel v príhovore pri odovzdávaní Ceny VIZE 1997 dňa 5.11.2011, iba mesiac pred svojim úmrtím, predniesol nasledovné slová :”Rozhodli jsme se, že budeme odměňovat ty, kteří nejsou pyšní. Ty, kteří si nemyslí, že všechno vědí. Ty, kteří si nemyslí, že to, co nevědí, se brzy dozvědí. Protože jsou tak chytří, že to odhalí, poznají, pochopí. Ty, kteří si umí klást otázku o smyslu věcí, o smyslu sama sebe, o smyslu svého konání, o smyslu věcí a o důvodech jejich nesmyslu,”.
Túto prestížnu cenu, diplom a pamätnú berlu svätého Vojtecha, si prevzala Iva Mojžišová už ako 75 ročná za svoju dlhoročnú odbornú prácu v oblasti teórie umenia, publikačnú činnosť i kunsthistorické celoživotné tvorivé dielo.
Použitá literatúra:
>> Mojžišová , I.: Škola moderného videnia. In: Bratislavská ŠUR 1928-1939. Artforum Slovenské centrum dizajnu, Bratislava, 2013
>> Kolektív autorov: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia II.pol. 20. sotoročia. Kruh súčasného umenia PROFIL 1999
>> Opoldusová, J.: Iva Mojžišová teoretička a historička umenia. Denník Pravda 28.1.2014
>> http://zpravy.idnes.cz/havel-az-bude-nejblbeji-zacne-se-to-obracet-k-lepsimu-fya-/domaci.aspx?c=A111005_201255_domaci_hv