Obraz Premiestňovanie patrí k maľbám z obdobia tzv. „šeďákov“, pre ktoré je charakteristická minimalizácia farebnej škály vyjadrujúca autorov pochmúrny pocit z politickej a spoločenskej reality, ktorá nastala v Česko-Slovensku po okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968...

Inv. č. O-2109

Autor: Vladimír Popovič

 

Názov diela: Premiestňovanie
Rok vzniku: 1987/1988
Technika: kombinovaná technika (ceruza, latex, olej)
Materiál: plátno
Rozmery: 125 x 150 cm
Značenie: vľavo hore: POPOVIČ 87, 1. za lomenou bielou čiarou,
signatúra: vp, 88, VII,  2, štetcom, bielošedou farbou

 

Obraz Premiestňovanie patrí k maľbám z obdobia tzv. „šeďákov“, pre ktoré je charakteristická minimalizácia farebnej škály vyjadrujúca autorov pochmúrny pocit z politickej a spoločenskej reality, ktorá nastala v Česko-Slovensku po okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Z časového hľadiska ide o tvorbu, ktorá vznikala od polovice 70. rokov až do raných 90. rokov, po ktorých sa autor opakovane vrátil k širšiemu farebnému spektru. V maľbe Premiestňovanie umelec pracuje s odtieňmi bielej, šedej a čiernej, prostredníctvom ktorých vytvára kompozíciu, kde sa nečakane spájajú znaky človeka (fragmenty nôh) a prírody (siluety hôr). Touto výtvarnou metaforou (nohy nesúce hory) zhmotňuje vlastnú predstavu ako realizovať prostredníctvom umenia to, čo je v realite neuskutočniteľné. V práci je obsiahnutá typická autorova individuálna symbolika ako napríklad častý motív trojuholníka, ktorý evokuje krajinu Spiša, odkiaľ umelec pochádza. V tejto maľbe sa prejavuje aj ďalší znak, charakteristický pre jeho tvorbu a tým je príbeh. V tomto prípade je dej naznačený iluzívnym prekrývaním sa dvoch obrazov vyvolávajúce dojem, že scéna, na ktorú sa dívame je iba pokračovaním toho istého príbehu, čo je ešte umocnené označením obrazových plánov číslicami 1. a 2.

Vladimír Popovič vstúpil na výtvarnú scénu v  polovici 60. rokov 20. storočia a stal sa známy predovšetkým ako autor papierových objektov a krkváží s presahom k akčnému umeniu. Zaujímali ho špecifické vlastnosti papiera, ktorý spontánne rôznymi spôsobmi krčil, skladal, vytváral krkváže, asambláže, obrazy-reliéfy a akcie. Napriek intermediálnym presahom jeho tvorby, maľba a kresba a štúdium ich vzájomných vzťahov zostali ťažiskom jeho záujmu až do súčasnosti. Celá autorova tvorba je charakteristická spontánnosťou, improvizáciou a využitím princípu náhody.

Vladimír Popovič sa narodil 27. 11. 1939 vo Vysokej nad Uhom na východnom Slovensku. V rokoch 1954 – 1958 študoval na bratislavskej Škole umeleckého priemyslu, kde spolu so spolužiakmi, neskoršími významnými umelcami, mímom Milanom Sládkom, a režisérmi Elom Havettom, Jurajom Jakubiskom a Jurajom Herzom navštevoval bábkarsky krúžok, ktorý na škole založil Miroslav Fikari. Z tejto skúsenosti vychádza Popovičov dlhodobý záujem o Divadlo obrazov, ktoré založil už v roku 1958 a kde spolu so spolužiakmi inscenoval hru Malý princ podľa Saint-Exupéryho. V štúdiách pokračoval v rokoch 1959 – 1965 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najprv v maliarskej prípravke u prof. Dezidera Millyho, neskôr v ateliéri prof. Petra Matejku, kde sa stretla silná zostava študentov. Medzi jeho spolužiakov patril napríklad Alex Mlynárčik, Stanislav Filko, Jozef Kornucik, Michal Studený, alebo Milan Mravec. Letný semester v roku 1961 strávil štúdiom na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Vojtěcha Tittelbacha. Na Vysokú školu výtvarných umení sa vrátil v roku 1990 ako pedagóg, kde na Katedre grafiky a iných médií viedol ateliér K.R.E.S.B.A. Medzi jeho dvorné kurátorky patrí predovšetkým Iva Mojžišová, ktorá Vladimíra Popoviča uviedla v 60. rokoch na slovenskú umeleckú scénu a Zora Rusinová, ktorá v roku 2002 napísala autorovu prvú monografiu.

Barbora Geržová

Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR