*1924 Prievidza – Bojnice †1994
In memoriam
“Po vyše 30 rokoch života a práce v Bratislave a 20 rokov od smrti Imrich – Imro – Emerich Vysočan, málo bratislavský pre Bratislavu a málo prievidzský pre svoju rodnú Prievidzu. To vystihuje vzťah odbornej a laickej verejnosti k jeho rozsiahlemu umeleckému posolstvu.”
Zuzana Topoľská – dcéra
Preto aspoň zopár riadkami chcem pripomenúť verejnosti výnimočnú umeleckú osobnosť – maliara, grafika, ilustrátora, karikaturistu, tvorcu filmových rozprávok pre deti, vysokoškolského pedagóga hornonitrianskej proveniencie doc. Imricha Vysočana, ktorého narodeniny sme si mohli pripomenúť 23. septembra, kedy by bol oslávil 90 rokov. Pred mesiacom, 9. novembra, uplynulo 20 rokov od jeho úmrtia.
Imrich Vysočan sa narodil 23. septembra 1924 v Prievidzi v rodine železničiara. Už počas gymnaziálnych štúdií sa prejavoval ako zručný kresliar. Jeho talent si všimol a rozvíjal akademický maliar Jozef Fedora, ktorý pôsobil na prievidzskom gymnáziu ako profesor kreslenia. Imrich vynikal i v deskriptívnej geometrii, čo sa neskôr prejavilo v jeho výraznom maliarskom rukopise. Vo svojej tvorbe sa venoval figurálnym a nefigurálnym kompozíciám, plenérovej maľbe, geometrickej abstrakcii, tiež tvoril v duchu postmoderny a kubizmu. V r. 1944 bol prijatý na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania. Tu študoval u výrazných maliarskych osobností prof. Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jozefa Kostku. Absolvoval v r. 1948. Včlenil sa do generácie výtvarníkov, ktorí boli po oslobodení prvými absolventmi SVŠT v Bratislave a pomáhali budovať základy moderného slovenského výtvarného umenia.
O jeho všestrannom nadaní svedčí i skutočnosť, že v r. 1944-1947 bol zároveň, popri štúdiu na VŠVU, mimoriadnym študentom Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave a v r. 1947-1948 riadnym poslucháčom Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity (neskôr Univerzita J. A. Komenského) v Bratislave.
Po ukončení vysokej školy odišiel na krátky čas na Myjavu, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na štátnom gymnáziu. V r. 1951 sa vrátil do Bratislavy, kde nastúpil ako asistent prof. Petra Matejku na novozaloženú Vysokú školu výtvarných umení (1949), kde súčasne zastával funkciu tajomníka katedry maľby.
V r. 1955-1962 tvoril ako slobodný umelec. Najdôležitejším fenoménom jeho tvorby bola kresba, čo využil najmä v karikatúre, počas jeho spolupráce s redakciou týždenníka Roháč, kde publikoval desiatky karikatúr a politických kresieb. V tomto čase sa tiež intenzívne venoval knižnej ilustrácii a grafickým cyklom s protivojnovým obsahom.
Osobitnú pozornosť, v jeho umeleckom prínose, si zasluhujú návrhy a realizácie monumentálnych diel v architektúre, ktoré tvoril od r. 1958. Spomeniem: sgrafitá na sídlisku Píly v Prievidzi, kamenné mozaiky na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty STU (predtým Slovenská vysoká škola technická) v Bratislave. S ním sa na výtvarnej realizácii podieľali spoluautori Dezider Castiglione a Alojz Klimo. Tento tím realizoval i maliarsku výzdobu Strahovského areálu a Armádneho štadióna v Prahe pri príležitosti 2. celoštátnej spartakiády. Do r. 1975 nasledovali mnohé ďalšie realizácie po celom Slovensku.
Mimoriadne významným a plodným obdobím jeho tvorby boli roky 1962 až 1975, keď pôsobil ako docent na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V r. 1975, s podlomeným zdravím, sa vrátil žiť do rodnej Prievidze, kde naďalej tvoril. Vo svojej bohatej tvorbe v technike olej a akvarel vytvoril hodnotné veduty, celú škálu pohľadov na Prievidzu a Bojnice – osobitne dominantu Bojnického zámku.
Počas svojho života vystavoval samostatne nielen na Slovensku, ale i v zahraničí, tiež sa zúčastňoval domácich a zahraničných kolektívnych výstav: Praha, Moskva, Štokholm, Krakov atď.
Z radov umeleckej obce akad. maliar doc. Imrich Vysočan odišiel 9. novembra 1994. Slovensku i rodákom svojou tvorbou zanechal bohatstvo, ktoré dnes patrí ku kultúrnym hodnotám v oblasti výtvarného umenia.
Nitra 9.12.2014
Marta Hučková