Miro Švolík je jedným z najvýraznejších predstaviteľov Slovenskej novej vlny...

Inventárne číslo: F 150

Autor: Miroslav Švolík
Názov diela: Čo nás čaká? (zo série Čo nás čaká, čo nás neminie?)

Datovanie: 1994
Technika: fotozväčšenina; čiernobiela želatínová fotografia
Materiál: bromostrieborný fotografický papier
Rozmery: výška 57,5 cm; šírka 49 cm
Značenie: zadná strana, v strede: ceruzou: „MIRO ŠVOLÍK 1994 2/15“, riadok nižšie: „ČO NÁS ČAKÁ,“, riadok nižšie: „1. FOTO ZO SÉRIE: ČO NÁS ČAKÁ, ČO NÁS NEMINIE?“

Inventárne číslo: F 149

Autor: Miroslav Švolík
Názov diela: Čo nás neminie? (zo série Čo nás čaká, čo nás neminie?)
Datovanie: 1994
Technika: fotozväčšenina; čiernobiela želatínová fotografia
Materiál: bromostrieborný fotografický papier
Rozmery: výška 57,5 cm; šírka 49 cm
Značenie: zadná strana, v strede: ceruzou: „2/15“, riadok nižšie: „MIRO ŠVOLÍK 1994“, riadok nižšie: „ČO NÁS NEMINIE?“, riadok nižšie: „2. FOTO ZO SÉRIE: ČO NÁS ČAKÁ, ČO NÁS NEMINIE?“

Miro Švolík je jedným z najvýraznejších predstaviteľov Slovenskej novej vlny – generácie slovenských fotografov (Rudo Prekop, Vasil Stanko, Tono Stano, Kamil Varga, Peter Župník), ktorí v 80. rokoch minulého storočia študovali na pražskej FAMU. Tá bola v tom čase jedinou vysokou školou s výukou fotografie v strednej Európe. I keď nešlo o organizovanú skupinu s jasne formulovaným spoločným tvorivým programom, pomerne jednotný vizuálny jazyk týchto autorov predstavoval jeden z prvých prejavov postmoderny u nás. Svojou hravou a imaginatívnou tvorbou kráčali mimo zavedenej tradície českej (a slovenskej) fotografie. Venovali sa inscenovanej fotografii, uprednostňovali zviditeľňovanie vnútornej reality pred tou vonkajšou, nevyhýbali sa erotike, používali iróniu a sebairóniu, v ich tvorbe cítiť vplyvy surrealizmu a dadaizmu.

Tvorbu Mira Švolíka môžeme označiť ako aranžovanú, inscenovanú fotografiu, pre ktorú je príznačná veľká miera teatrálnosti. Charakterizuje ju hravosť, kombinovanie detailov a celkov, hra s mierkou, prepájanie ľudských postáv a rôznych rekvizít do nečakaných, často vtipných súvislostí. Švolík pracuje s kolážou, fotomontážou, s vystrihovaním častí fotografií a ich kombinovaním. Spočiatku zobrazoval príbehy zo svojho života, spojenie človeka a krajiny či vzťah muža a ženy, v neskoršej tvorbe sa zameriava na ženské telo, jeho fragmentáciu a ornamentalizáciu. Česká kritička umenia Tereza Hrušková v súvislosti s jeho tvorbou píše, že „právě bezelstnost či určitá naivita, jednoduchost nebezpečně hraničící s banalitou a hravost spojená s pošťuchováním pro Miro Švolíka představují přetrvávající tvůrčí principy.“ [1]

Fotografický diptych v zbierke Nitrianskej galérie patrí do tej časti Švolíkovej tvorby, ktorej forma sa stala preňho typickým a všeobecne známym rukopisom: ľudí sníma z vysokého nadhľadu na kompaktnej ploche ako betón, asfalt alebo dlažba, ktoré mu slúžia ako pozadie pre rôzne vtipné či poetické príbehy. Tie rozvíja pomocou aranžovania postavičiek a hry s perspektívou, v ktorej sa z plochy stáva priestor a naopak. Na prvej fotografii zo série s názvom Čo nás čaká vidíme postavičku „prepílenú“ na dve polovice pomocou obrovskej píly, ktorá je tu zobrazená vo forme bielej siluety, resp. fotogramu. Na druhej fotografii s názvom Čo nás neminie? sa hlava uťatá gigantickou sekerou vznáša nad prekvapeným telíčkom. Fotografie formálne pracujú so sekvenčnosťou jednotlivých obrazových epizód, ktoré spolu tvoria jeden príbehový celok, a svojou „zamrznutosťou“ deja pripomínajú políčka (animovaného) filmu. Obsahovo tu Švolík posúva fatalistický frazeologizmus do parodických výjavov okorenených čiernym humorom.

Miro Švolík sa narodil 13. apríla 1960 v Zlatých Moravciach. V rokoch 1975 – 1979 študoval odbor úžitková fotografia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde sa mu pedagogicky venovala aj Milota Havránková. V rokoch 1981 – 1987 študoval umeleckú fotografiu na Katedre fotografie na Akadémii múzických umení v Prahe (FAMU) u prof. Jána Šmoka. Od roku 1988 je fotografom v slobodnom povolaní. V roku 1990 získal cenu Young Photographer v International Center of Photography v New Yorku. Za svoj knižný debut Jedno telo, jedna duša (1990) dostal cenu Ministerstva kultúry SR. Jeho monografia Cesta do stredu z vydavateľstva Argo bola v Česku vo svojej kategórii vyhlásená za najkrajšiu knihu roka 2005. V rokoch 1991 – 1997 bol jedným z iniciátorov a členov Pražského domu fotografie. V rokoch 2007 – 2010 bol kurátorom Galerie Bazilika a Galerie Solnice v Českých Budějovicích. V rokoch 2009 – 2017 bol vedúcim Ateliéru kreatívnej fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2018 je vedúcim fotografického štúdia v Art & Design Institute v Prahe. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach inštitúcií ako SNG Bratislava, Moravská galerie Brno, Uměleckoprůmyslové muzeum Praha, Art Institute of Chicago, MOMA New York, alebo Musée de l’Elysée Lausanne. Žije a tvorí v Prahe a v Bratislave.

Omar Mirza
január 2020

[1] Medailón o Mirovi Švolíkovi na artlist.cz, autorka Tereza Hrušková, publikované v roku 2017, adresa: https://www.artlist.cz/miro-svolik-2660, vyhľadané dňa 2. 1. 2020.

Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Tento dokument reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za obsah dokumentu.