Obraz patrí k zobrazeniam krajiny, ktoré zachytávajú existenciálnu prázdnotu človeka na okraji, neznámej (anonymnej) krajiny...
Inventarizačné číslo: O-2090
Autor: Jozef Srna ml.
Názov diela: Mólo
Rok vzniku: 2005
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: 140,5 x 150, 5 cm
Značenie:neznačené
Jedným z diel ukrytých v depozitároch Nitrianskej galérie je aj obraz Mólo (2005) od maliara Jozefa Srnu ml. Ide o maľbu, ktorá sa hlási k princípom žánrového maliarstva. Autor sa krajinou začal zaoberať ešte na strednej škole počas štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave. Jeho intenzívny záujem o farbu a svetlo v priamo v krajine umocnili časté vstupy do plenéru. Autor priznáva vplyv C. Moneta, C. Pissarra, F.Goyu, W.M.Turnera, či vplyv českej krajinárskej školy (J.Mařák, A. Chittussi, A.Kosárek, A.Bubák). V krajinách sa inšpiruje prírodou, aby ju následne autorsky zinterpretoval. Dôležitou fázou pri vzniku malieb je prípravná fáza, kde autor rozkresľuje, fotí, študuje.
Obraz Mólo (2005) patrí k zobrazeniam krajiny, ktoré zachytávajú existenciálnu prázdnotu človeka na okraji, neznámej (anonymnej) krajiny. Plátno nás vťahuje intenzívne do krajiny – priestoru móla, ktoré je obmývané vlnami mora. V popredí vidíme samotné mólo. Reťaze z jednej strany a schodisko miznúce v útrobách mora. Na strane druhej postavené kontajnery, ktoré niekto vyložil, alebo čakajú na naloženie na loď? Asi je to nepodstatné. Dôležité je niečo iné – vodná hladina, nad ktorou sa vznáša opar, ktorý presvetľuje slnečná žiara v diaľke a lúč odrážajúci sa od vodnej hladiny. V tej žiare len matne hľadáme ďalšie zvyšky stavby móla a tušenú siluetu lodí. Pocit prázdnoty umocňuje (ne)konkrétnosť, (ne)miesta, (ne)času a my môžeme iba snívať a spomínať na konkrétne miesto, čas a mólo…Autor namaľoval viacero obrazov neznámej (možno fiktívnej) a súčasne reálnej krajiny ( Súmrak, 2007; Svetlo na moste 2008; Cesta za svetlom 2008; Na moste -Pod mostom (stretnutie) 2008; Vlna 2007 a iné). Aj keď žiara slnka je v obraze výrazná, nerozpaľuje, naopak, mólo je plné chladu. V obraze si môžeme uvedomiť pominuteľnosť momentu, pominuteľnosť existencie. Len more a slnko sa nemenia….
Jozef Srna ml. je synom zabudnutého (no výrazného) maliara Jozefa Srnu st., aj u tohto autora môžeme registrovať podobné prvky utiahnutého až outsiderského tvorenia. Nenápadný maliar je vášnivým prívržencom punku, avšak nie je to typický „pankác“ so strapatým „páčom na hlave“, o akých nie je núdza v dejinách ľudstva. Srna ml. sa intenzívne zaujíma o súčasný život na ulici. Žije realitou dneška, ktorú aj často zobrazuje vo svojich obrazoch. Jeho maľba je plná túžby zaznamenať (zachytiť) súčasnosť pomocou nástrojov a techník historickej maľby. Kým maliarov otec (Jozef Srna st.), pracoval s rôznymi maliarskymi prístupmi (impresia, expresia, hyperrealizmus), Jozef Srna ml. bez ohľadu zobrazenia témy námetu (krajina, figúra, portrét) izoluje svoju maľbu vďaka použitej technike od súčasného času. Nepokoje, napätie, ľudia na okraji spoločnosti (sociálni „lúzri“) v opozícii s kontemplatívnou intimitou sú v niektorých momentoch myšlienkovo príbuzné otcovej neskoršej tvorbe. Nadčasovosť tvorby Srnu ml. je postavená na podporných pilieroch histórie a jej maľby. Nepokoje, ľudské trosky, po/revolučné pachute v ústach, zmarené nádeje, opojné úniky pomocou drog, agonické kŕče, paralyzujúca apatia – sa dejú v každej prítomnej realite, ktorá sa stane čoskoro históriu. Človek (aj maliar Jozef Srna ml.) hľadá prirodzený únik v krajine, ktorou kráča, aby často prekročil seba samého v samote dialógu zo sebou. „ Srna vo svojich veľkoformátových maľbách poukazuje nerevolučným prístupom k maliarskemu médiu na aktuálne „démony -prízraky“ súčasnej spoločnosti. Jeho obrazy formálne evokujú historický návrat do minulosti, ale obsahovo čerpá inšpiráciu zo súčasnosti… Srnovi hrdinovia sú zobrazovaní v podobnom psychickom a fyzickom vypätí ako nejeden obyčajný človek 19.storočia….V jednotlivých tvárach možno čítať charaktery, duševné rozpoloženie vidieť vo vystrašených očiach i na grimasách úst a nemých výkrikoch. Celé telo hovorí o človeku plnom revolty a vzdoru.“. Podobnosť a spojitosť medzi historickým a dnešným poňatím anarchie je ťažiskovým v autorovej tvorbe.(Autor priznáva fascináciu aj súčasnými maliarmi: O.Nerdrum, W.Cotton, S.Roberts).Obrazy sú záznamom pamäte nedokonalosti tohto sveta. V témach Srnovej krajiny sa človek cíti opustene aj so svojím vlastným (malým) hrdinstvom, pretože to zrazu stráca na význame, nie je dôležité. Podstatný je moment, impresia, daná chvíľa a jej drobný detail, ktorý môže rušiť, alebo dopĺňať (ne)dokonalosť zobrazenej situácie. Bizarnosť a dokonalosť fungujú v dokonalej previazanosti. Maľba Jozefa Srnu ml. je vlastne maľbou romantickou plnou nádeje (ak toho maľba ako táka je schopná), čím je zároveň aj maľbou izolovanou.
Jozef Srna ml.: (4.3.1979 Bratislava) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ( Otvorený ateliér prof. Rudolfa Sikoru) v r.1998-2004. Absolvoval študijný pobyt na Akadémií výtvarných umení v Prahe (doc. Antonín Strížka). Výber z výstav: (samostatné prezentácie) Kolobeh príbehov, GJK Trnava, 2014-2015; V novom svetle GMB, Bratislava, 2012; Svetlo a dráma PGU, Žilina, 2007; Pred obrazom NG, Nitra, 2006; (kolektívne výstavy): Entity Space, GUEZNZ, Nové Zámky, 2010; Interpretácia skutočnosti NOC, Bratislava, 2007; Nová krv. Mladá slovenská maľba, GMB, Bratislava, 2007; Zlínsky salón mladých, Zlín, 2006; Prievan/Draught, súčasná slovenská maľba, PGU, Žilina, 2005; SSG, Banská Bystrica, 2006; GPMB v Liptovskom Mikuláši; 2006; GMP, Praha, 2006;
Literatúra:
POPELÁR, Roman: Jozef Srna. Bratislava: Vydavateľstvo Krása a Galéria mesta Bratislavy, 2012.
POLÁČKOVÁ, Ľudmila: Prichádza slovenský Goya? In: denník SME, 15.6.2007., s.8.
Text neprešiel jazykovou korektúrou.