Dve plátna v zbierke Nitrianskej galérie vznikli 11. decembra 2003 v priestoroch Synagógy v Nitre v rámci podujatia OSUM 5...

Inventárne číslo: O 2082
Autor: Rudolf Sikora
Názov diela: 1. časť z cyklu * => † (Dotyky)
Datovanie: 1981/2003
Technika: kombinovaná technika
Materiál: plátno
Rozmery: výška 152 cm; šírka 112 cm
Značenie: neznačené

Inventárne číslo: O 2130
Autor: Rudolf Sikora
Názov diela: 2. časť z cyklu * => † (Dotyky)
Datovanie: 1981/2003
Technika: kombinovaná technika
Materiál: plátno
Rozmery: výška 145 cm; šírka 104 cm
Značenie: vzadu na plátne: „Dotyky (* †)“ (2. časť); 2003 Synagóga Nitra; 11. 12. 2003; odtlačky z rúk 52 ľudí; podpis: Rudolf Sikora (písaným písmom)

Rudolf Sikora patrí k najvýraznejším postavám slovenského vizuálneho umenia nielen vďaka svojmu „neprehliadnuteľnému“ a „neprepočuteľnému“ fyzickému zjavu, no predovšetkým preto, že je jedným z mála autorov svojej generácie, ktorí sa presadili v širšom medzinárodnom kontexte. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a monumentálnych inštalácií. Zaujímajú ho ruské avantgardné hnutia ako konštruktivizmus a suprematizmus, fascinuje ho vesmír, vo svojej tvorbe prepája vedu a umenie, zaoberá sa rôznymi kozmologickými a futurologickými víziami, kriticky sa vyjadruje k problémom životného prostredia, ekológie a k vzťahu človeka k planéte Zem. Rudolf Sikora je angažovaný výtvarník, ktorý nielen svojím umením komentuje aktuálne spoločenské témy. Ako napísala Katarína Bajcurová: „Neodmysliteľnou stránkou Sikorovej osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, ktorý našiel prirodzené uplatnenie v jeho výtvarných konceptoch plných etickej – a dnes najmä ekologickej – apelatívnosti. Patrí totiž k tým tvorcom, ktorí na svoje plecia zaujato a s totálnym osobnostným nasadením ‚berú kríž‘ civilizačných a spoločenských problémov jedinca i ľudstva.“ [1]

Dve plátna z dvojdielneho cyklu * => † (Dotyky) v zbierke Nitrianskej galérie vznikli 11. decembra 2003 v priestoroch Synagógy v Nitre v rámci podujatia OSUM 5, ktoré bolo súčasťou cyklu abonentných večerov o výtvarnom umení, organizovaných výtvarníkmi a pedagógmi Miroslavom Niczom a Jaroslavom Koššom v spolupráci s Nitrianskou galériou a Katedrou výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. [2] Na bielych plátnach vidíme čierne odtlačky rúk 52 ľudí (návštevníkov a organizátorov podujatia), ktorým Sikora na každú z dlaní namaľoval jeden symbol: hviezdu a kríž. Tieto znaky, ktoré sa stali emblematické pre jeho tvorbu, využíva ako symboly zrodu (*), smrti/zániku (†) a spolu so životom/pohybom (–>) reprezentujú tzv. antropický princíp. Na prvom plátne z cyklu sú uvedené aj podpisy ľudí, ktorí tu zanechali odtlačky, na druhom plátne vidíme už len samotné symboly, ktoré sa tak stali univerzálnymi znakmi kolobehu vzniku a zániku života/energie vo vesmíre. V jednoduchom geste – odtlačku ruky je metaforicky zachytený celý život konkrétneho človeka. V prenesenom význame tu môžeme pozorovať hviezdnu mapu ľudstva, ktoré je len drobnou stopou vo vesmírnom časopriestore – vo vyššom princípe alebo v univerzálnom zmysle existencie, ktorej sme všetci, i napriek našej nepatrnosti, súčasťou.

Rudolf Sikora sa narodil 17. apríla 1946 v Žiline. V rokoch 1963 – 1969 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Dezidera Millyho (1963 – 1965) a prof. Petra Matejku (1965 – 1969). Paralelne navštevoval odbor scénografie u prof. Ladislava Vychodila na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1963 – 1965). Pri pobyte v Paríži mu v auguste 1968 bolo ponúknuté štipendium, no on sa vrátil naspäť do vtedajšieho Československa. V roku 1970 zorganizoval vo svojom dome na Tehelnej ulici v Bratislave dnes už legendárne podujatie 1. Otvorený ateliér. Zúčastnilo sa ho 19 výtvarníčok a výtvarníkov, ktorí sa neskôr nechtiac stali súčasťou neoficiálnej výtvarnej scény. Keďže nesmeli verejne vystavovať, svoje aktivity presunuli do súkromia ateliérov a bytov. Sikora organizoval aj ďalšie alternatívne výstavné aktivity a sympóziá, ktoré často sprevádzal nátlak a hrozby zo strany Štátnej bezpečnosti. Spolupracoval aj s neoficiálnymi ekológmi a ochrancami prírody. V roku 1988 založil skupinu Syzýgia spolu s generačne mladšími výtvarníkmi – v tom čase ešte študentmi Gabrielom Hošovským, Martinom Knutom a Milošom Novákom, ku ktorým sa neskôr pridal ešte filmár Pavel Pochylý. Bol členom voľného združenia umelcov Gerulata (1989 – 1999), ktoré bolo prvým slobodným združením umelcov pred Novembrom 1989. V revolučnom roku 1989 sa aktívne zúčastňoval politického diania a bol jedným z iniciátorov stretnutia umelcov v bratislavskej Umeleckej besede dňa 19. 11. 1989, na ktorom vznikla Verejnosť proti násiliu. V roku 1990 nastúpil ako pedagóg na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde až do roku 2004 viedol Otvorený ateliér. V rokoch 2003 – 2011 pedagogicky pôsobil na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Externe vyučoval aj na Akadémii výtvarných umení (AVU) a Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. V roku 1992 bol na AVU vymenovaný za profesora. V 90. rokoch vystavoval na dôležitých medzinárodných prehliadkach umenia východnej Európy: Fotografie der Gegenwart, Museum Ludwig, Kolín nad Rýnom (1990); Kunst Europa, Kunstverein Braunschweig – Linden (1991); Apelación/Challenge, Expo 92, Sevilla (1992); Europa, Europa, Kunst- und Austellungshalle der BRD, Bonn (1994); Der Riss im Raum, Martin Gropius Bau, Berlín (1995); Aspekte/Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999). Jeho diela sú vo viacerých významných domácich a zahraničných zbierkach, napríklad Art Institute of Chicago, Chicago; National Gallery of Art, Washington; Ludwig Museum, Kolín; Národní galerie, Praha. V roku 2012 mu bola udelená Cena Nadácie Tatra banky za umenie, v roku 2016 bol ocenený Pribinovým krížom I. triedy. Žije a tvorí v Bratislave a v Marianke.

[1] Citované podľa sprievodného textu Kataríny Bajcurovej k výstave El Lisickij & Er Sikora, kurátori: Willem Jan Renders (El Lissitzky), Katarína Bajcurová (Rudolf Sikora), 17. 3. – 30. 6. 2019, Galéria Danubiana, Čunovo. Dostupné online na: https://www.danubiana.sk/vystavy/el-lisickij-er-sikora (vyhľadané dňa 17. 4. 2020).

[2] Názov podujatia vnikol zo slov OSobnosti UMenia a ako fonetický ekvivalent s českým slovom osm, keďže pôvodným zámerom bolo predstaviť významné osobnosti umenia nielen zo Slovenska, ale aj z Česka. Úmyslom projektu OSUM 5 bolo predstaviť päť osobností umenia, nakoniec sa pre krátkosť času podarilo zorganizovať v roku 2003 len tri večery: 13. 11. – Július Koller, 20. 11. – Rudolf Fila, 11. 12. – Rudolf Sikora. V nasledujúcom roku 2004 vznikol projekt OSUM 12, ktorý sa konal v Starom divadle v Nitre. Týchto cyklov sa zúčastnili: 29. 1. – Vladimír Popovič, 26. 2. – Milan Adamčiak, 25. 3. – Peter Kalmus, 29. 4. – Jiří Valoch (CZ), 27. 5. – Juraj Bartusz, 30. 9. – József R. Juhász, 23. 11. – Vladimír Kordoš, 14. 12. – Michal Murin. V rámci každého večera sa uskutočnila improvizovaná výstava diel pozvaných autorov spojená s neformálnou diskusiou s divákmi. Umelci následne vytvárali autentické dielo/diela priamo pred divákmi a často aj v interakcii s nimi. Diela ostali majetkom Nitrianskej galérie. Výstupom celého projektu je album podobný bibliofílii, ktorý vyšiel v limitovanej edícii cca 30 ks s DVD nosičmi so záznamom akcie každého z účastníkov. Keďže sa napriek snahe nepodarilo odprezentovať plánovaných dvanásť umelcov, posledné DVD na albume patrí organizátorom Miroslavovi Niczovi a Jaroslavovi Koššovi.

(Informácie čerpané z e-mailovej komunikácie s Miroslavom Niczom zo dňa 7. 4. 2020)

Omar Mirza
apríl 2020