Marian Váross stredoškolské a vysokoškolské štúdium s aprobáciou slovenčina a filozofia absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už ako študent pravidelne publikoval state, eseje a črty o výtvarnom umení....

Spomienka na Mariana Várossa
(*Martin 7.2.1923 – † Bratislava 21.11.1988)

Sú dni, smutné i nostalgické, a to najmä v čase, hlboko jesennom, v období “dušičiek”, dni v ktorých myslíme na tých, ktorí nám boli drahí nielen počas ich života, ale i neskôr, po rokoch, ktoré letia ako splašené kone… Spomienka na nich je ako zastavený záber kinofilmu, vynárajúci sa nám v pamäti… Nie sú to však iba naši najbližší, ale i tí vo všeobecnom vedomí človečenstva, ktorí svojou činorodou prácou boli pre mnohých z nás príkladom tvorivých snáh.

Jedným z mnohých, ktorý napĺňa latinský citát “exempla trahunt” bola počas svojho tvorivého života i osobnosť teoretika a historika umenia, axiológa, estetika a filozofa Mariana Várossa, ktorého výročia – narodenia i úmrtia – si kunsthistorická obec pripomína v tomto roku.

Kto z nás, ktorý sa upísal umeleckým teoretickým vedám, nedržal, nepreštudoval viaceré z jeho publikácií, ktorý z nás niekoľkokrát v živote nelistoval jeho parciálne štúdie o vývinových problémoch slovenského výtvarného umenia 20. storočia, ktoré zhrnul v syntetizujúcej práci Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945, ktoré sú dodnes vodítkom v skúmaní umeleckého diania v danom časovom úseku.

Marian Váross stredoškolské a vysokoškolské štúdium s aprobáciou slovenčina a filozofia absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už ako študent pravidelne publikoval state, eseje a črty o výtvarnom umení. Popri štúdiu začal pracovať v Štátnom psychotechnickom ústave, na ktorom si študijné zameranie rozšíril o psychológiu. Na formovanie Várossových filozofických názorov mali veľký vplyv jeho študijné postgraduálne pobyty na renomovanej parížskej Sorbone (1945-1947) a v Cambridge (1947-1948). Počas týchto pobytov vznikli rozsiahle práce, ktoré doposiaľ neboli v slovenčine publikované. V Cambridge (1949) napísal priekopnícke dielo Axiológia ako teória hodnôt a hodnotenia. Skrátená verzia u nás vyšla pod názvom Úvod do axiológie až v r. 1970 a bola hodnotená ako objavná a ojedinelá práca, ktorá etabluje axiológiu ako samostatnú vednú disciplínu. Svoje tvorivé úsilie z oblasti filozofie Váross po návrate z cudziny nemohol nikdy naplniť v inštitucionalizovanej podobe. V r. 1943 – 1950 bol pracovníkom Štátneho psychotechnického ústavu, súčasne bol i kultúrnym redaktorom denníka Národná obroda (1945). V SAV v r. 1950 – 1952 pôsobil v Psychologickom a sociologickom ústave, kde ho v r. 1951 preradili za prekladateľa z ruštiny do Vydavateľstva SAV. Po ustanovení SAV Váross v r. 1953 inicioval založenie Kabinetu pre teóriu a dejiny umenia, z ktorého vznikol Ústav teórie a dejín umenia. Spisovateľsky produktívny a komplexne založený teoretik, autor množstva knižných prác so záberom od všeobecnej estetiky až po syntézu moderného slovenského maliarstva sa v r. 1969 stal externým vedúcim Katedry vedy o výtvarnom umení Filozofickej fakulty UK v Bratislave, na ktorú, ako externých pedagógov, privádza i celý rad spolupracovníkov z akademického pracoviska, špecialistov na rozmanité úseky dejín umenia Slovenska. Tým značne modifikoval dovtedy uzatvorený charakter výučby a do určitej miery ho priblížil zvyklostiam bežným na západných univerzitám. Uviedol do praxe otvorenejší systém prijímania poslucháčov. Namiesto prísneho numerusu klaususu – každý druhý rok dvaja až traja poslucháči – Váross presadil, aby bolo štúdium dejín umenia otvárané každoročne s počtom prijatých študentov cca 15 – 20. Otvorenie štúdia malo byť vyvážené sprísnením nárokov, ktoré by viedlo k väčšej selekcii a kvalitnejšiemu výsledku. Váross však už nemal čas ani získať profesúru, ani realizovať novú predstavu o štúdiu dejín umenia. Prekazila mu ju okupácia Československa v r. 1968 a následná normalizácia. V r. 1970 musel opustiť nielen Filozofickú fakultu, ale neskôr i Ústav teórie a dejín umenia SAV. Po odstavení z funkcie a zbavení možnosti publikovať v období normalizácie pracoval ako odborný pracovník v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, kde pôsobil až do svojho dôchodku do r. 1985.

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej vedy na Slovensku Marian Váross predčasne, ako šesťdesiatpäťročný, v r. 1988 zomrel na zlyhanie srdca. Jeho telesné pozostatky, uložené v urne, sú umiestnené na Národnom cintoríne v Martine.

POST SCRIPTUM

Teoreticko-mysliteľský záber a dielo Mariana Várossa je mimoriadne rozsiahly a bohatý. Debutoval dizertačnou prácou Osobnosť ako hodnotiaci akt, ktorú uverejnil v Psychologickom zborníku (1946-1947), odborné práce zo študijných pobytov vo Francúzsku a v Anglicku sú spomenuté vyššie v texte. V 50. a 60. rokoch napísal celý rad väčších i menších monografií venovaných tvorbe výtvarných umelcov. Preferoval v nich tvorbu tých umelcov, ktorí vo svojich dielach objavovali a špecifikovali slovenskosť výtvarného prejavu, čiže pojem národného v umení.

Celý rad cenných publikácií venovaných problematike filozofie umenia, estetiky, teórie a histórie výtvarného umenia prezentoval v publikácii Teória realizmu vo výtvarnom umení (1961). V knihe Estetično, umenie a človek (1969) sa zaoberal problematikou antropologickej estetiky. Estetické vzťahy človeka k realite považoval za špecifický druh hodnotiacich vzťahov. O dva roky neskôr vyšla ďalšia jeho kniha Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. storočia. Po zákaze publikovania v 70. rokoch sa intenzívne venoval propagácii hodnôt slovenského výtvarného umenia. Bol autorom 59 katalógov individuálnych a kolektívnych výstav. Zhodnotil v nich tvorbu Š. Polkorába, J. Hálu, E. Gwerka, L. Čemického, Ľ. Kellenbergera, M. Tvrdoňa, M. Želibskej a ďalších umelcov.

Z reprezentatívnych domácich a zahraničných kurátorských výstav spomeniem: Bienále Benátky, 1960, 1966; Súčasné slovenské umenie, Praha, 1963; Bienále mladých, Paríž, 1969; kurátor stálej expozície 19. a 20. storočia v Galérii M.P. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, etc.

Jeho práce boli uverejňované v zahraničných časopisoch a zborníkoch od r. 1965 – 1983 v Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Anglicku. Teoretické state, štúdie, glosy, portréty, recenzie publikoval v mnohých odborných československých časopisoch Umění, Ars, Umelecký mesačník, Estetika, Kultúrna revue.

V r. 1967 – 1970 bol hlavným redaktorom časopisu Ars, autor úvodu a hesiel v Slovníku slovenského výtvarného umenia, preložil 14 titulov z nemeckej, anglickej, francúzskej a ruskej literatúry. Bol účastníkom medzinárodných estetických kongresov a sympózií – Amsterdam 1964,Uppsale 1968, Krakov 1979, vedeckých kongresov Medzinárodnej Heglovej spoločnosti – Salzburg 1964, Praha 1966.

Od r. 1949 – 1972 , člen 1961 – 1965 podpredseda ZSVU, od r. 1964 člen Medzinárodného združenia kritikov umenia AICA a Európskej kultúrnej spoločnosti SEC, od r. 1966 člen Accademie Raffaello, v r. 1966 – 1970 podpredseda Vedeckého kolégia pre vedu a umenie SAV.

Ceny a vyznamenania: 1956 vyznamenaný cenou SAV, 1961 Cenou C. Majerníka, 1990 in memoriam Cenou M. Benku.

Od r. 1991 Asociácia teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia a Fond výtvarných umení v Bratislave každoročne udeľujú Cenu Mariana Várossa ako uznanie za mnohoročnú autorskú činnosť na poli umenovedy v oblasti teórie, kritiky a histórie na Slovensku.

Marta Hučková
Nitra 03.12.2013

Použitá literatúra:
Kolektív autorov: Malá československá encyklopedie Š/Z. Encyklopedický institut ČSAV, Academia Praha,1987, s. 460
Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník VI. zväzok T – Ž, Matica slovenská, Martin, 1994, s.237-238
Kováč, L.: Kritika a kontext (2-3). In: Variácie na tému Teodora Münza, 2002, s. 85-91
Kolektív autorov: Katedra dejín výtvarného umenia: http//www.fphil.uniba.sk/index.php?id´=5623

reprodukované foto: Martin Daniš