Najstaršie dielo v zbierke Nitrianskej galérie sa do nej dostalo prevodom z Krajského vlastivedného múzea v Bojniciach v júli 1965.

Inventárne číslo: G 85

Autor: Giovanni Jacopo (Giacomo) de Rossi
Názov diela: Hrad Nitra

Datovanie: 1670
Technika: medirytina
Materiál: papier
Rozmery: výška 32 cm, šírka 43 cm; (výška 30 cm, šírka 38 cm)
Značenie: neznačené

Najstaršie dielo v zbierke Nitrianskej galérie sa do nej dostalo prevodom z Krajského vlastivedného múzea v Bojniciach v júli 1965. Je to rytina pochádzajúca z druhého zväzku trojzväzkovej knihy Historia di Leopoldo Cesare, Continente le cose piu memorabili successe in Europa dal 1656 fino al 1670, vydanej vo Viedni v roku 1670 (tretí zväzok je z roku 1674) významným cisárskym vydavateľom pochádzajúcim z Flámska, ktorý sa volal Johann Baptist Hacqué(1634 – 1678).

Autorom knihy, ktorá popisuje politické a vojenské úspechy cisára Leopolda I. medzi rokmi 1656 a 1670, bol taliansky žoldnier, historik, geograf a diplomat Galeazzo Gualdo Priorato (1606 – 1678). Kniha je bohato ilustrovaná portrétmi európskych monarchov a aristokratov, vedutami miest, hradov a pevností, bitevnými scénami a mapami. Autormi prevažnej väčšiny rytín boli nizozemskí autori, ale aj Nemci a Taliani.

Autorstvo rytiny v zbierke Nitrianskej galérie je pripisované Giovannimu Jacopovi (Giacomovi) de Rossimu, hoci niektorí historici umenia ho v tejto súvislosti nespomínajú. [1] Je však možné, že grafika ním bola len vyrytá alebo vytlačená, resp. vydaná, no autorom predlohy bol niekto iný, čo bola vtedy pomerne bežná prax. Je známe, že matrice vytvorené pre túto knihu boli neskôr vytlačené v iných knihách aj ako samostatné grafické listy, ktoré sa stali súčasťou rôznych albumov. Rovnakú medirytinu ako v zbierke Nitrianskej galérie nájdeme napríklad v zbierke Oravskej galérie (pod názvom Nitra), v Kresťanskom múzeu v Ostrihome či dokonca v Kongresovej knižnici vo Washingtone. Občas sa objaví aj v ponuke niektorých aukčných domov či antikvariátov.

To, že v našom prípade ide o grafický list pochádzajúci priamo z knihy, v ktorej bol vložený, a nie o jeho dotlač, môžeme usúdiť na základe dvoch viditeľných vertikálnych zhybov. V pravom hornom rohu sa nachádza číslo „258“ označujúce stranu z knihy, ku ktorej sa rytina vzťahuje. V strede hornej časti je nápis „DISSEGNO DI NITRIA IN PROSPETTIVA“, čo v taliančine znamená „kresba Nitry v perspektíve“. Autor síce použil perspektívu a aj niekoľko obrazových plánov dodávajúcich obrazu hĺbku, napriek tomu je Zobor s pohorím Tríbeča proporčne k hradu až komicky malý.

Aký výjav teda môžeme sledovať na našej rytine? Usudzujúc podľa textov v knihe a na základe ďalšej rytiny číslo 419, zachytávajúcej obliehanie Nitry generálom de Souchesom, ide o udalosti oslobodenia Nitry spod tureckej okupácie v roku 1664.

Nitriansky hrad bol obsadený tureckými vojskami pod velením Hüseyin pašu 12. októbra 1663, krátko po dobytí strategicky dôležitej pevnosti v Nových Zámkoch. Podarilo sa to vďaka presile Turkov a preto, že veliteľ posádky hradu Nyitrai a jeho vojaci, demotivovaní nízkou plácou, sa vzdali bez boja. Začiatkom apríla roku 1664 prišla k Nitre cisárska armáda pod velením generála de Souchesa, kapitána levického hradu Štefana Koháriho a ďalších veliteľov so snahou dobyť mesto späť. Po niekoľkodňovom bombardovaní Turci podpálili Horné aj Dolné mesto, stiahli sa na hrad a 18. apríla 1664 sa napokon vzdali.

Generál de Souches chcel zničené Dolné mesto kompletne zbúrať, no napokon sa to po Koháriho nesúhlase nestalo, keďže by nemali kde ubytovať stálu vojenskú posádku. Hrad aj katedrála boli neskôr z veľkej časti opravené, a aby sa Turkom viac nepodarilo hrad dobyť, nechal v roku 1674 nitriansky biskup Tomáš Pálfi vybudovať nové bašty a opevňovacie múry v podobe, v akej ich poznáme dodnes.

V popredí rytiny, teda v prvom pláne, vidíme vedľa kmeňa stromu jazdca na koni –  pravdepodobne je to samotný generál Louis Raduit de Souches (1608 – 1682). Predpokladáme to aj na základe vtipného „šifrovaného“ odkazu – francúzske slovo „souche“ totiž znamená kmeň, peň. Vojak stojaci napravo od neho mu ukazuje pochodujúcu pechotu, naľavo sa na protiturecký útok chystá delostrelectvo a kavaléria.

Kopec, ktorý vidíme v strede v druhom pláne, bude najskôr Šibeničný vrch pod sídliskom Klokočina v mestskej časti Čermáň, ľudovo známy ako Borina – vďaka boroviciam, ktoré tu boli umelo vysadené koncom 19. storočia. Názov Šibeničný vrch je používaný od roku 1848, keď sem presťahovali šibenicu pôvodne stojacu pri mestskom cintoríne. Vo veľkomoravskom období sa tu nachádzalo menšie hradisko, na prelome 16. a 17. storočia tu bola vybudovaná Turecká varta ako súčasť protitureckého signalizačného systému (ďalšie veže boli na Kalvárii a vo Veľkých Janíkovciach). Strážna veža na vrchu kopca je viditeľná aj na rytine.

Dolnému mestu, zobrazenému v treťom pláne výjavu, dominuje veža Kostola sv. Jakuba, ktorá na dnešnom Svätoplukovom námestí stála do roku 1880 (kostol bol zbúraný v roku 1786). V rámci Horného mesta môžeme na obraze okrem hradu a katedrály spoznať Františkánsky kláštor s Kostolom sv. Petra a Pavla. Naopak, jednu z dnešných sakrálnych dominánt Nitry, piaristický Kostol sv. Ladislava, tu ešte nevidíme, keďže ten bol postavený až o storočie neskôr.

Giovanni Jacopo (Giacomo) de Rossi (1627 – 1691) bol taliansky rytec, tlačiar a vydavateľ pôsobiaci v Ríme. Jeho otec Giuseppe de Rossi (1570 – 1639) založil v roku 1633 tlačiareň. Giovanni Giacomo ju prevzal v roku 1653 a po tom, ako sa v roku 1657 oženil s bohatou vdovou, sa mu začalo dariť a z rodinného podniku vybudoval najdôležitejšiu a najvyťaženejšiu tlačiareň 17. storočia v Ríme. Bol na tom údajne finančne až tak dobre, že si postavil kasíno. Tlačiareň po jeho smrti prevzal syn Domenico. Dnes je z nej taliansky Národný grafický inštitút (L’Istituto Nazionale per la Grafica), kde sú okrem diel iných významných autorov uchovávané i originálne tlačové matrice Giovanniho Battistu Piranesiho.

Omar Mirza
December 2020

Poznámky:
[1] Pozri opis zbierkového predmetu Múzea umenia v Olomouci od Miroslava Kindla, dostupné na: https://www.muo.cz/sbirky/knihy–41/galeazzo-gualdo-priorato–284/ (vyhľadané dňa 11. 12. 2020).

Použitá literatúra:
FOJTÍK, Juraj (ed.): Nitra. Bratislava: Obzor, 1977 (1978).

Online zdroje:
https://www.britishmuseum.org/collection/term/BIOG44264
https://en.wikipedia.org/wiki/Giovanni_Giacomo_de_Rossi
https://de.wikipedia.org/wiki/Galeazzo_Gualdo_Priorato
https://de.wikipedia.org/wiki/Johann_Baptist_Hacque