Dielo zo zbierok Nitrianskej galérie nesie všetky charakteristické atribúty tvorby autorky jej tvorby v 60-tych rokoch...

Inv. č.: O-22

Autor: Viera Kraicová

Názov diela: Montážna čata

Rok vzniku: 1963

Technika: olej

Materiál: plátno

Rozmery: 85 x 95 cm

Značenie: neznačené

Opisovaným predmetom je plátno so silným farebným akcentom, jasne konštrukčne vystavané, zobrazujúce, ako už samotný názov diela napovedá – Montážnu čatu. Centrom výjavu je skupina abstraktne štylizovaných piatich figúr (montážnikov) pri práci na pásovej linke (?), nálada výjavu, ktorý nesie mixáž prvkov gesta, konštruktivizmu, pri štipke odvahy aj postkubizmu.

Autorka rozkladá formu a príbeh obrazu, ktorému dominuje modrá farba a línie. Na jednej strane racionalizujúci prístup autorka neguje zvláštnym druhom naratívnej lyrickosti. Maľuje spontánne, miestami až archetypálne. Naivizuje a súčasne odzbrojuje silou farby. Hrubé kontúry línií vypĺňa farbou. Dielo zo zbierok Nitrianskej galérie nesie všetky charakteristické atribúty tvorby autorky jej tvorby v 60-tych rokoch. Znakmi celej autorkinej tvorby sú kompozície hraničiace s abstrakciou, expresiou, gestom a torzovitosťou nejasnej neidentifikovateľnej figúry. Redukciou figúry dospieva až k znakom a symbolom s dominanciou farieb. Jednoduchý „pracovný výjav“, tak povyšuje na dielo s mnohými možnosťami interpretácie.

Viera Kraicová sa narodila 5.júla 1920 v Modre – zomrela 29.apríla 2012 v Bratislave. Študovala v Bratislave a Prahe. V rokoch 1940-1944 na oddelení SVTŠ v Bratislave (pod vedením prof. Jána Mudrocha ) a v rokoch 1945-1950 na AVU v Prahe (u prof. Jána Želibského). Začiatkom 50-tych rokov sa vracia na Slovensko a pôsobí ako asistentka Jána Želibského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Toto obdobie jej tvorby sa spája s výstavnými aktivitami, okolo výtvarnej komunity – Skupiny 29.augusta. Od druhej polovice 50 tych rokov začína pôsobiť v slobodnom povolaní. Dôležitým momentom v tvorbe Viery Kraicovej a kontexte lokálnych dejín umenia je založenie ženského výtvarného združenia – Skupiny 4. V tejto skupine pôsobili okrem Kraicovej ďalšie výrazné autorky svojej doby: Oľga Bartošíková, Jarmila Čihánková a Tamara Klimová. Zoskúpenie fungovalo v rokoch 1959 až 1966. Tvorba Viery Kraicovej by sa dala charakterizovať jedným slovíčkom – balans. Na jednej strane je to prejav v zmysle gestickej figurácie s presahmi do lyrizovanej polohy maľby s osobitým citom pre farbu, zároveň však v komponovaní malieb čitateľne vnímame existencionálny konštruktivizmus, ktorý autorka halí do nánosov nejasných línií a monochromatických farieb. Od 60 -tych rokov tvorba maliarky získava výrazný gestický charakter. Od 70- tych rokov sa vracia zreteľnejšie k vecnosti figúry a imaginácie. Záverečné tvorivé obdobie má meditatívny rozmer v intenciach už existujúceho autorského programu.

Ľudmila Kasaj Poláčková