Edmund Gwerk bol významným medzivojnovým a povojnovým umelcom slovenskej moderny. Okrem portrétu sa venoval predovšetkým krajinomaľbe, ktorú v neskoršom období dopĺňal aj o figurálny motív.

Inv. č.: O-824

Autor: Edmud Gwerk
Názov diela: Oráčiny

Rok vzniku: 1936
Technika: olej
Materiál: preglejka
Rozmery: 80 x 100 cm
Značenie: Bez značenia

Edmund Gwerk bol významným medzivojnovým a povojnovým umelcom slovenskej moderny. Okrem portrétu sa venoval predovšetkým krajinomaľbe, ktorú v neskoršom období dopĺňal aj o figurálny motív. Rané krajinomaľby charakterizuje dokonalé zvládnutie maliarskej techniky, svetelné prechody plenéru, výraz pokojnej, krotkej, meditatívnej krajiny so secesným a impresionistickým výtvarným jazykom. Neskôr zaznamenával divokú, drsnú krajinu v okolí Banskej Štiavnice a Sitna, kde niekoľko rokov žil na samote, pozorujúc jej vnútornú živelnú silu. V kontemplatívnych i mystických krajinomaľbách sa snažil o bytostné splynutie človeka s prírodou, resp. s kozmom a o ich vzájomnú symbiózu. Jeho duchovné uvažovanie o prírode ovplyvnilo čítanie Romaina Rollanda, život Mahatmu Gandhiho (1924), ale aj orientálna literatúra (básnická tvorba R. Thakura), čínska a indická filozofia, učenie o budhizme a panteistický pohľad na svet.

Gwerkova maľba sa v priebehu jeho tvorby kryštalizovala a prechádzala špecifickým vývojom. V začiatkoch bol inšpirovaný maliarskou poetikou rakúskeho secesného umelca Albina Eggera-Lienza, ktorý podobne ako Gwerk žil osamote v Tirolských Alpách, ale i manierizmom El Greca alebo expresivitou Vincenta van Gogha. Najvýraznejší prelom pre jeho tvorbu priniesla expresívna a mystická maľba Antona Jasuscha (1882 – 1965), prezentovaná na bratislavskej výstave v roku 1924, na ktorej boli jeho krajiny len tak – akoby omylom – opreté pri vchode, a to bez profesionálnej inštalácie.  Napriek tomu, že Jasusch svojim krajinám nepripisoval väčší význam, Gwerka natoľko fascinovali, že ovplyvnili charakter jeho nasledujúcej tvorby. Po roku 1923, práve pod silným vplyvom Jasuscha, sa Gwerkova krajinomaľba mení na mystickú, zároveň disharmonicky surovú, silno expresívnu kompozíciu s výraznou dynamikou.

V krajinomaľbe Oráčiny z roku 1936 Gwerk pracuje s dynamickými a statickými prvkami, ktoré dostáva do zaujímavého kontrastného dialógu. V prvom pláne obrazu dominuje rovina, pole, ktoré dynamizujú pásy zoranej hliny, zužujúce sa smerom k horizontu, do nekonečnej diaľky. V druhom pláne rozbíja kompozíciu dramatickejšími tmavými vrchmi a následne zdanlivo pokojnú sýtomodrú, jemne sa zaťahujúcu oblohu rozpohybuje plávajúcimi oblakmi. Ide o dielo z vrcholného obdobia jeho tvorby, kde badať Jasuschov vplyv, ale na rozdiel od dynamiky a expresivity olejov z 20. rokov (napr. Cestujúci, Víchrica) sa tu stretávame s umiernenejšou a sofistikovanejšou podobou krajiny, ktorá má znaky snovosti a kontemplácie. Malieb s príbuznými motívmi nájdeme v Gwerkovej tvorbe hneď niekoľko. Obrazu Oráčiny predchádzala o rok staršia krajinomaľba (1935) s rovnomenným názvom a neskôr ju nasledoval olej Letiace oblaky z roku 1942 (obidve diela sú dnes v zbierke SNG). V maľbe z roku 1935 dominuje zorané pole a oblaky len dotvárajú kompozíciu, na neskoršom obraze z roku 1936 je motív poľa a oblakov v rovnováhe a napokon v Letiacich oblakoch (1942), ako to naznačuje samotný názov, je dôraz položený na dynamickú oblohu s úzkym pásom poľa. Obľúbenosť tohto motívu dokumentuje aj viacero pastelov z 30. rokov 20. storočia a nakoniec i zaujímavý komentár autorovej manželky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej odzrkadľujúci vojnovú atmosféru, ktorá mala tragický vplyv na ich životy: „Zahľadieť sa na Tvoj obraz (Plávajúce oblaky) znamená uvidieť brehy vyššieho sveta, ktorý preniknúť je dané len tvorivým duchom… Rodí sa nový svet a sú ľudia, ktorí poznajú pravé hodnoty ľudské a nedajú sa viesť klamom, mamonom a podlosťou, čo okolo nás panuje. Ale idú si svojou cestou k víťazstvu pravdy, práva a spravodlivosti… Musia svojou krásou svietiť ako majáky v temnom mori, zmietanom živlami. Ten obraz je symbolom nášho života, nás dvoch, nášho boja a našej statočnosti v tomto smrteľnom zápase za lepší zajtrajšok“ (z listu Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej Edmundovi Gwerkovi, 1942; http://zenanovejdoby.wz.sk/).

Edmud Gwerk sa narodil v roku 1895 v Banskej Štiavnici a zomrel v roku 1956 v Bratislave. V rokoch  1914 – 1919 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u prof. E. Balla a pod vedením prof. I. Rétiho maľoval v rokoch 1915 a 1918  aj v maliarskej kolónii v Nagybányi (Baia Mare, dnes Rumunsko). Krátky čas ( 1920/1921) navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe  (prof. V. Hynais). V rokoch 1938 – 1942 študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali študijné cesty po Nemecku (1923), Taliansku (1924 – 1936) a Španielsku (1926). Gwerk bol ľavicový intelektuál, presvedčený marxista a aktívny komunista. V roku 1928 sa stal súčasťou hnutia maďarskej pokrokovej inteligencie (tábor v Gombaseku) a v roku 1932 vstúpil do komunistickej strany. Bol to vzdelaný a rozhľadený človek, ktorého zaujímala hudba, literatúra, filozofia a prírodné vedy. Bol tiež ateista, panteista, zaujímal sa o učenie budhizmu, veril vo vesmírne sily. Jeho manželkou bola literárna vedkyňa a prekladateľka Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), popravená nacistami.

Barbora Geržová
Október 2020

Literatúra:
BAKOŠ, Oliver: Edmund Gwerk. Miesto svetonázoru v tvorbe Edmunda Gwerka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1961.
ABELOVSKÝ, Ján – BAJCUROVÁ, Katarína. Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava: Slovart, Peter Popelka, 1997.
KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder, s. r. o., 2012, s. 121.