Martin Benka (21.9. 1881 Kostolište – 28. 6.1971 Malacky) je vedúcou zakladajúcou personou slovenského moderného maliarstva...

Inv. č. O-1981

Autor:  Martin Benka
Názov diela:  Na poli – Orava

Rok vzniku: 20.storočie , 1. polovica , 1940 – 1950

Technika: olej
Materiál: kartón
Rozmery: 16 cm x 33,5 cm
Značenie: vľavo dole: M.Benka

Formátom komorné dielo zobrazujúce Benkom mytologizovanú a idealizovanú slovenskú hornatú krajinu a život v nej. Dielo Na poli – Orava nesie znaky „Benkovho plenérového žánrového maľovania“. Dej v priestore obrazu sa odohráva v pomyselných pásoch. Panoramatické romantizujúce dominatné zachytenie hornatej krajiny severného Slovenska otvára oku príbeh na poli. Vypriahnuté dva kone, ešte prázdny„rebriňák“, do toho poľná cesta, ktorá pretína dej obrazu na dve časti. V pravej sú v popredí asi tušené vrecia so zemiakmi pohodené a čakajúce na doplnenie a prípadný odvoz vozom …a v diali je skupina postáv, ktoré asi vykopávajú svoje (zemiakové) lány (Ženičky v čiernych rubášoch a fertuškách a v náznakoch tušiaca postava muža?). Zemité tóny v kontraste s rôznymi odtieňmi zelenej ,či modrej na oblohe dotvárajú rutinný dojem z ťažkej práce na poli v malebnej krajine Oravy. Umelec heroizuje jednoduchého človeka a jeho každodenný tvrdý boj o prežitie…

Martin Benka (21.9. 1881 Kostolište – 28. 6.1971 Malacky) je vedúcou zakladajúcou personou slovenského moderného maliarstva. Osobnosť mnohých talentov– maliar, kresliar, typograf, dizajnér, ilustrátor, scénograf, hudobník. Jeho štúdia začali v Hodoníne, kde sa vyučil za maliara- natierača (1903-1906), potom pôsobil ako tovariš vo Viedni. Od roku 1908 študoval v ateliéri u E. Neumanna. Od roku 1909-1913 navštevuje súkromnú maliarsku školu A. Kalivodu v Prahe. Po tomto období začínajú jeho cesty po severnom Slovensku, Slovácku.. Nasleduje prvý ateliér v Prahe, prvá samostatná výstava (1915) , na rodnom Slovensku debutoval neskôr (1920) v rámci aktivít Spolku slovenských umelcov. V od roku 1918 si usadil v Prahe na vyše dvadsať rokov. Absolvoval štúdijné pobyty do rôznych krajín napr. Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, Nemecko, Maroko… Viac krát reprezentoval Československo na bienále v Benátkach. V Paríži v roku 1937 bol ocenený jeho obraz Krajina z Terchovej. V roku 1939 sa vracia na Slovensko a žije v Martine. Pôsobil ako vedúci na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (1940 – 1941). Žil v ateliérovom dome s obrazárňou, ktorý získal od štátu – za to štátu daroval 5000 diel, ktoré sa stali základom fondu Múzea Martina Benku (súčasť Slovenského národného múzea). Vo svojom rodisku má pamätnú izbu. Za svoju plodnú tvorivú prácu získal množstvo ocenení doma i zahraničí. Bol zakladajúcim členom a predsedom Spolku slovenských umelcov. Pre jeho tvorbu sú príznačné tieto impresívne secesiou poznačené krajiny, v ktorých postupne dospel k vlastnému výrazu, kde využil folklór, malebnosť hôr, idealizmus, dekorativizmus.

Obrazy najčastejšie komponoval do pomyselných plánov, kde sa snažil o vyjadrenie národnej identity, takéto romantizujúce ideály tvoria základ Benkovej monumentálnej maľby. Martin Benka ako maliar zvizualizoval mýtus a povedomie o pracovitosti slovenského ľudu.

Ľudmila Kasaj Poláčková

Literatúra:
BAJCUROVÁ, Katarína: Martin Benka. Trenčín : Q-EX, 2005
VÁROSS, Marian: Martin Benka. Bratislava : Tatran, 1981
K umení, 1978
PETRÁNSKY, Ľudovít: Martin Benka. Bratislava : Pallas, 1977

—

Dielu sme sa venovali aj v ráímci cyklu Bezgaleristi: