Juraj Bartusz je jedným z našich najvýznamnejších intermediálnych umelcov...
Inv. č.: O-2096
Autor: Juraj Bartusz
Názov diela: Osum dvanásť
Rok vzniku: 2004
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: 130 × 100 cm
Značenie: v strede dole: BARTUSZ 2004; ručne štetcom, tlačeným písmom, čiernou farbou
Juraj Bartusz je jedným z našich najvýznamnejších intermediálnych umelcov, venuje sa soche, maľbe, konceptuálnej tvorbe, performancii a akcii. Patrí do generácie výtvarníkov nastupujúcich na scénu v 60. rokoch 20. storočia. V jeho rozmanitej a mnohovrstevnej tvorbe nájdeme figuratívne polohy rovnako ako abstrakciu, jasné minimalistické, ale aj expresívne vyjadrovanie, konceptuálne uvažovanie i spoločensky kritické reakcie. Charakteristickým pre jeho diela je prvok akčnosti, nemenej dôležitá je aj snaha o zachytenie a vyjadrenie priestoru, času a pohybu. Tomuto problému sú venované časopriestorové plastiky a reliéfy – variabilné diela meniace svoju podobu v priebehu času. Niektoré reliéfy sú priamo kinetickými objektmi a okrem reálneho pohybu využívajú aj zvukové efekty. Okrem geometrických kompozícií sa dlhodobo venoval ľudskej figúre, konkrétne motívu kozmickej postavy (kozmonauta). Experimentoval s modelovaním sôch pomocou počítačov, v poslednej dobe v jeho tvorbe cítiť návrat ku komornejším polohám, napr. v cykle „Iluminácie“, čo sú indigá na kopírovacom papieri. Akčná poloha jeho tvorby je tiež venovaná času a jeho zachyteniu, zaznamenaniu. Sem patria gestické a expresívne, časovo limitované, len pár sekúnd trvajúce maľby alebo objekty vytvorené hodením rôznych objektov (napr. tehiel) do tuhnúcej sadry, v ktorých sa zameriava na energiu autorského gesta. Tieto aj v medzinárodnom kontexte osobité autorské gestá výbušného uvoľnenia sústredenej energie a zapojenia vlastného tela viedli v niekoľkých prípadoch až k úplnému fyzickému vyčerpaniu umelca.
Gestická maľba s názvom Osum dvanásť vznikla v Starom divadle v Nitre dňa 27. mája 2004 v rámci podujatia OSUM 12, ktoré bolo súčasťou cyklu abonentných večerov o výtvarnom umení, predstavujúcich významné osobnosti slovenského a českého výtvarného umenia, organizovaných výtvarníkmi a pedagógmi Miroslavom Niczom a Jaroslavom Koššom v spolupráci s Nitrianskou galériou a Katedrou výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Toto dielo nadväzuje na novú techniku – maľbu údermi drevenej alebo gumenej laty, ktorú Juraj Bartusz začal rozvíjať už v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Autor tu skombinoval grafický postup odtláčania matrice s akčným maliarskym gestom. Obdĺžnikové tvary vznikli pomocou úderov ťažkého a hrubého pásu tvrdej gumy namočeného do čiernej farby. Do nich autor vstúpil niekoľko sekúnd trvajúcou, expresívnou maľbou štetcom s červenou farbou. Použité tvary a farby síce vytvárajú dynamický a dramatický kontrast, no sú vo svojej podstate postavené na rovnakých princípoch: krátkom časovom intervale, koncentrovanom energickom geste a snahe o zanechanie stopy po fyzickej prítomnosti umelca. Telesná – deštruktívna energia sa tu spája s energiou duchovnou – tvorivou.
O význame gesta u Bartusza napísali v roku 1988 manželia Ševčíkovi: „Bartusz uchoval akční princip …, zatížil a zkorigoval však gesto obsahem a změnil tím jeho vyznění. Neobrací se k tématu a k literatuře jako část mladé generace. Uvolnil pouze prostor pro asociaci. Nechává se inspirovat otiskem pohybu, který vyvolává obrazy v paměti a ustaluje gesto do výpovědi. Ani gesto ani navozená asociace jakéhosi příběhu však nemají předem určený záměr. Doprovázejí se a doplňují v bezpečné vzdálenosti od reality, jsou volným příměrem, který se nedá zaostřit. Gesto už neslouží jen expresi a sebeprojevení existence, ale ke komunikaci.“ [1]
Juraj Bartusz sa narodil 22. októbra 1933 v Kameníne. V rokoch 1954–1958 študoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe (prof. Jan Wagner, prof. Jan Kavan) a v rokoch 1958–1961 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Karel Pokorný, prof. Karel Hladík). S prvou manželkou, sochárkou Máriou Bartuszovou, sa v roku 1962 odsťahoval do Košíc, kde najprv pôsobil vo Východoslovenských železiarňach na úseku výtvarnej propagácie a neskôr ako výtvarník v slobodnom povolaní. V rokoch 1967–1971 bol členom Klubu konkretistov. Ďalej bol členom združenia Gerulata a Spoločnosti maďarských umelcov v (Česko)Slovensku. V rokoch 1990–1999 viedol Ateliér slobodnej kreativity na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1992 bol na pražskej Akadémii výtvarných umení vymenovaný za profesora. Bol jedným zo zakladajúcich pedagógov Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach, kde od roku 1999 vedie Ateliér slobodnej kreativity 3D. V roku 2004 dostal Munkácsyho cenu. Žije a pracuje v Košiciach.
Omar Mirza
december 2016
Poznámky:
[1] Ševčíková Jana, Ševčík Jiří: úryvok z katalógu výstavy Juraja Bartusza v Ústave makromolekulárnej chémie ČSAV v Prahe, 1988. Citované podľa: Matuštík Radoslav, Vrbanová Alena a kolektív: Juraj Bartusz. Retrospektíva, Štátna galéria v Banskej Bystrici, Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach, Považská galéria umenia v Žiline, 1992, str. 19.