Štefan Papčo vo svojej tvorbe vychádza z klasického, figuratívneho sochárstva s precíznym remeselným prevedením v tradičných materiáloch...

Inventárne číslo: P 458

Autor: Štefan Papčo
Názov diela: Deviata vlna

Datovanie: 2012
Technika: kombinovaná technika
Materiál: drevo
Rozmery: výška 40 cm; šírka 65 cm; hĺbka 48 cm
Značenie: neznačené

Štefan Papčo vo svojej tvorbe vychádza z klasického, figuratívneho sochárstva s precíznym remeselným prevedením v tradičných materiáloch (najmä drevo), ktoré posúva do konceptuálnejších rovín a minimalistického, abstraktného prejavu. Diela obohacuje o multimediálne prepojenia (video, internet, digitálne technológie) a performatívne prvky, pracuje aj s menej tradičnými materiálmi ako betón, silikón, laminát, vosk, živice a pod. Zaujíma ho motív času, plynutie a pohyb prírodných síl, procesuálnosť – na niektoré diela necháva priamo pôsobiť drsné horské počasie. Jeho tvorba je bytostne spätá s horolezectvom, ktorému sa dlhodobo venuje. Často pracuje s monumentálnou mierkou – jeho sochy a inštalácie vedia vyplniť celý výstavný priestor, čím do mondénneho pohodlia galerijného interiéru prinášajú (nielen) fyzický zážitok z vysokohorskej krajiny. Na základe osobných skúseností sa snaží divákom sprostredkovať pocity a situácie, ktoré zažívajú horolezci: strach, eufóriu, drinu, bolesť, pocity ohrozenia, ale aj absolútnej slobody, spoznávanie prírody i samého seba, prekonávanie fyzických a mentálnych limitov. Cez skúmanie modelových hraničných (až život ohrozujúcich) situácií však poukazuje aj na univerzálnejšie témy humanizmu, spirituality, vzťahu človeka k prírode.

Objekt v zbierke Nitrianskej galérie s názvom Deviata vlna patrí do komornejšej tvorby Štefana Papča. Vizuálne vychádza zo špecifického spôsobu značenia lezeckých výstupových ciest pomocou rôznych šípok, čiar, značiek, šifier. Tento grafický jazyk autor spracoval aj v iných dielach, ktorých názvy odvodzuje od pomenovaní konkrétnych ciest (napr. Psycho-vertical, Cesta hladných, Neklidné duše, Pietni), čím poukazuje na svojsky poetickú kreativitu horolezcov. Značenie je prevedené z kresby – dvojdimenzionálneho, schematického zobrazenia, do priestoru. K vertikalite (stúpaniu nahor k vrcholu, prekonávaniu gravitácie), ktorá je pri lezení kľúčová, Papčo pridáva horizontalitu pohybu v priestore a čase. Cesta sa stáva cieľom. Osobitý znakový jazyk, popisujúci konkrétne miesta na trase (skalné steny, previsy, kúty, platne a pod.), v Papčovom sochárskom prevedení vytvára odhmotnenú, priehľadnú konštrukciu z ľahkého dreva. Abstraktný objekt obsahuje časovú dimenziu a náznak príbehu, no je tu zároveň ponechaný priestor pre predstavivosť diváka.

Zaujímavosťou je, že Papčo v roku 2014 vytvoril v rámci série Mohutnosti sochu s rovnakým názvom a vizuálnou kompozíciou, ktorej rozmery (130 x 240 x 140 cm) a použitý materiál (železo) sú však príklonom k monumentálnejšiemu poňatiu toho istého námetu. Autor v jednom rozhovore povedal, že „v menších prácach si overujem, aké mám možnosti, ale je pre mňa prirodzenejšie uvažovať vo väčších rozmeroch. Obdivujem umelcov, ktorí v malých mierkach dokážu vytvoriť veľké napätie.“ [1] Myslíme si, že toto napätie sa mu podarilo vytvoriť aj v diele menšej mierky zo zbierky Nitrianskej galérie.

Štefan Papčo sa narodil v roku 1983 v Ružomberku. V rokoch 2001 – 2007 študoval v ateliéri Socha a priestor u prof. Jozefa Jankoviča na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2014 na VŠVU obhájil titul ArtD., kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre Socha, objekt, inštalácia. V roku 2010 bol finalistom Ceny Oskára Čepana, v roku 2014 mu bola udelená Cena Nadácie Novum, v roku 2013 Cena Nadácie Tatrabanky – Mladý tvorca. Absolvoval umelecké rezidenčné pobyty v Nórsku či v New Yorku. Spomedzi autorov svojej generácie pomerne často vystavuje v zahraničí. Žije a tvorí v Bratislave.

Omar Mirza
december 2019

[1] Citované podľa: PROFIL Štefana Papča. „Cez hory sa snažím pozerať aj na niečo také, ako je láska.“ Štefan Papčo v rozhovore s Danielom Grúňom. In: Profil súčasného výtvarného umenia, XXII, 2015, č. 2, s. 70-109.

Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Tento dokument reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za obsah dokumentu.