Muzikológ, čelista, skladateľ a experimentátor Milan Adamčiak sa od druhej polovice 60. rokov 20. storočia ako jeden z prvých u nás začal cieľavedome venovať výskumu intermediálnych presahov – vzájomných vzťahov hudby a výtvarného umenia...

Inv. č. K-777

Autor: Milan Adamčiak
Názov diela: Reticolo I° per dieci strumenti a piacere
Rok vzniku: 1971
Technika: kresba tušom a ceruzou
Materiál: papier
Rozmery: 30 x 42 cm
Značenie: vľavo dole: reticolo I° per dieci strumenti a piacere; malým tlačeným písmom; vpravo dole: Milan Adamčiak 1971; písaným písmom; tušom

Muzikológ, čelista, skladateľ a experimentátor Milan Adamčiak sa od druhej polovice 60. rokov 20. storočia ako jeden z prvých u nás začal cieľavedome venovať výskumu intermediálnych presahov – vzájomných vzťahov hudby a výtvarného umenia. Okrem toho sa venoval a venuje tvorbe experimentálnych foriem poézie a grafických vizuálnych partitúr, účinkuje v hudobných a performatívnych akciách, vytvára nástroje z prevažne nájdených predmetov.

Názov diela Reticolo I° per dieci strumenti a piacere pochádza z taliančiny a odkazuje na hudobnú terminológiu. V preklade znamená „Mriežka (alebo raster, sieťová štruktúra) I° pre desať nástrojov podľa ľubovôle“. Je to vizuálna partitúra – grafický zápis fiktívnej hudobnej kompozície, v ktorej autor naznačuje, že medzi vizuálnym a akustickým vyjadrením hudby existujú komplexné vzťahy, ktoré fungujú podľa presných matematických štruktúr. Adamčiak však zároveň ponecháva interpretom tejto skladby veľkú mieru slobody a priestor na improvizáciu.

V diele Reticolo I° per dieci strumenti a piacere nájdeme spojenie vizuálnej partitúry, experimentálnej poézie a myšlienok hnutia Fluxus.

Experimentálna poézia narúša tradičné formy a postupy, spája literatúru, hudbu a vizuálne umenie. Delí sa na rôzne druhy, napríklad na poéziu fonetickú (spojenie hudby a literatúry), konkrétnu (zameraná na stručnosť, presnosť, rytmus a princípy matematiky), alebo vizuálnu (dôležitý je vizuálny charakter textu).

Partitúra v pôvodnom význame slúži na grafické zaznamenanie hudby (noty, notová osnova). Grafické partitúry sa však od 20. storočia začínajú používať aj na zaznamenanie iných foriem umenia, ako napríklad tanec, performancia, alebo postupy pri realizácii rôznych projektov. Podľa výtvarných grafických partitúr sa však nemusí vždy hrať, môžu fungovať aj v čisto vizuálnej podobe.

Fluxus (z latinského tok, prúd), do ktorého radíme aj Milana Adamčiaka, je medzinárodné hnutie spájajúce rôznych umelcov, ktorí experimentujú, prekračujú hranice a bežné konvencie, využívajú a spájajú rôzne druhy umenia. Založil ho v 60. rokoch 20. stor. v USA litovský emigrant George Maciunas. Už od jeho začiatkov je úzko spojené s experimentálnou hudbou a novodobými divadelnými formami.

MILAN ADAMČIAK sa narodil v roku 1946 v Ružomberku. V rokoch 1962-1968 študoval hru na violončelo na Konzervatóriu v Žiline. V rokoch 1968-1973 študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od konca 60. rokov spolupracuje s významnými slovenskými výtvarnými umelcami (Alex Mlynarčík, Jana Želibská a iní) na rôznych kolektívnych projektoch a akciách, s Robertom Cyprichom, Ladislavom Kupkovičom a Jozefom Revallom realizoval viacero v našom prostredí ojedinelých projektov a happeningov inšpirovaných Johnom Cageom a Fluxusom. Zakladal alebo pôsobil v niekoľkých intermediálnych zoskupeniach ako SNEH (Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu) alebo Transmusic Comp. (s Peterom Machajdíkom, Michalom Murinom, Zbyňkom Prokopom a ďalšími).

Omar Mirza