Maliar Peter Matejka býva zaraďovaný k predstaviteľom slovenskej medzivojnovej výtvarnej moderny známej ako Generácia 1909, konkrétne do jej tzv. „pražskej vetvy“.
Inventárne číslo: K 237
Autor: Peter Matejka
Názov diela: Štúdia ženskej hlavy
Datovanie: 1956 – 1960
Technika: ceruza
Materiál: papier
Rozmery: výška 23 cm; šírka 19 cm
Značenie: vľavo dole, ceruzou: Matejka
Maliar Peter Matejka býva zaraďovaný k predstaviteľom slovenskej medzivojnovej výtvarnej moderny známej ako Generácia 1909, konkrétne do jej tzv. „pražskej vetvy“. Do skupiny Generácia 1909 patria aj Cyprián Majerník, Ján Želibský, Bedrich Hoffstädter, Štefan Bednár, Eugen Nevan, Rudolf Pribiš a ďalší umelci nastupujúci na výtvarnú scénu v priebehu 30. rokov 20. storočia. Tento pojem zaviedol Karol Vaculík s kurátormi Slovenskej národnej galérie v roku 1964 na výstave Generácia 1909 – Svedomie doby. Podobne ako pri Eugenovi Nevanovi je aj pri Petrovi Matejkovi zaradenie do tohto zoskupenia nie vždy vnímané jednoznačne. Obaja sa pre svoj mladší vek i tematicky rozdielnejšie zameranie tvorby ocitli akoby niekde medzi Generáciou 1909 a generáciou umelcov nastupujúcou neskôr, počas druhej svetovej vojny (ako napr. Vincent Hložník alebo Ladislav Guderna). [1]
Námetom Matejkových diel bývali najčastejšie žánrové výjavy ako ženské portréty a polofigúry, kytice, zátišia alebo krajiny. Pre jeho tvorbu bola typická prísna tvarová analýza, použitie výtvarnej skratky, farebná redukcia a kontrast, lineárne geometrizujúca plošnosť a najmä silná čierna kontúra, ktorá, ohraničujúc tvary, zvýrazňovala kresbu v maliarskom prejave. V jeho obrazoch sa spájalo dramatické s lyrickým a monumentálne s komorným, viacfigurálne kompozície či epický dej v nich nájdeme len zriedkavo. Výtvarný teoretik Ľubor Kára ho nazval „… v slovenskej maľbe maliarom z najobsahovejších medzi maliarmi najvýtvarnejšími“. [2]
V rokoch 1949 – 1956 sa Peter Matejka venoval programovo kresbe (väčšinou uhlom). V tomto období v jeho tvorbe zaznamenávame príklon k socialistickému realizmu, ten bol však viac prítomný v zvolených motívoch (Slovenské národné povstanie, baňa a baníci v Handlovej, družstevné motívy a pod.) než v schematickosti či tendenčnosti formálneho charakteru. Karol Vaculík píše: „Matejka chápe kresbu ako samostatné, ukončené umelecké dielo s náročným kompozičným rozvrhom… V tomto smere možno hovoriť o rovnocennosti Matejkovej kresby a maľby.“ [3]
Po roku 1956 sa Matejka vrátil k východiskám svojej predošlej tvorby a k technike olejomaľby. A práve do tohto obdobia spadá jediné dielo od Petra Matejku v zbierke Nitrianskej galérie – Štúdia ženskej hlavy. Kresba ceruzou na papieri zobrazuje ženskú hlavu s výrazným účesom, zachytenú dramatickými, expresívnymi ťahmi. Detaily tváre, najmä ostro klenutý nos, veľké oči a výrazné obočie, pripomínajú Matejkove diela z obdobia druhej polovice 40. rokov, ako napríklad Hlava dievčaťa alebo Hlava dedinčanky, obe z roku 1947. Porovnaním základných prvkov Štúdie ženskej hlavy s Matejkovými maľbami z druhej polovice 50. rokov, ako napríklad Študentka z roku 1956 alebo Artistka z roku 1958, máme možnosť pozorovať nadväznosť na tvorbu z obdobia prerušeného exkurzom do socialistického realizmu, ale aj prepracovanosť maliarskeho výrazu a posun autora do ďalšej etapy tvorby. Je možné, že aj kresba ako tá naša zo zbierky Nitrianskej galérie slúžila Matejkovi ako podklad pre maľby z tohto nového obdobia. [4]
Peter Matejka sa narodil 26. júna 1913 v Novom Meste nad Váhom. Po skončení meštianskej školy bol maliarskym učňom. V rokoch 1934 – 1935 navštevoval Ukrajinskú akadémiu v Prahe, v rokoch 1935 – 1939 študoval maľbu v ateliéri prof. Willyho Nowaka na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V roku 1940 sa vrátil do svojho rodného mesta, odkiaľ sa v roku 1945 presťahoval do Bratislavy. Od roku 1940 bol členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, po roku 1945 pracoval ako člen Komisie pre reorganizáciu výtvarného života na Slovensku, do roku 1948 aj ako člen Umeleckej a vedeckej rady. Bol jedným z iniciátorov založenia Slovenskej národnej galérie, Vysokej školy výtvarných umení a ďalších výtvarníckych inštitúcií. Bol zakladajúcim členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, od roku 1946 bol členom Umeleckej besedy v Prahe. V rokoch 1950 – 1972 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde bol od roku 1954 docentom, od roku 1966 profesorom a vedúcim oddelenia monumentálnej maľby. Zomrel náhle 10. februára 1972 v Bratislave.
[1] K problematike vzťahu Matejku a Generácie 1909 pozri: KÁRA, Ľubor: Peter Matejka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1963, s. 10 – 12.
[2] Tamže, s. 26.
[3] VACULÍK, Karol: Peter Matejka. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960, s. 32 – 37.
[4] Porovnaj: tamže, s. 37.
Omar Mirza
Júl 2020