Úchvatnosť vnímania krajiny je vždy povznášajúca. Byť v jej objatí, skúmať farebnú škálu a pestrosť, kde každá byľ, kvet či strom majú iný odtieň a pritom vytvárajú úžasnú kompaktnosť...
inv.č. O 1871
autor: František Viktor Podolay
názov: Osamelý strom
rok vzniku: 1930
technika: olej
materiál: kartón
rozmery: 24×18,5 cm
značenie: vľavo hore: Podolay 1930
Úchvatnosť vnímania krajiny je vždy povznášajúca. Byť v jej objatí, skúmať farebnú škálu a pestrosť, kde každá byľ, kvet či strom majú iný odtieň a pritom vytvárajú úžasnú kompaktnosť. Podolayov “Osamelý strom” sa kúpe vo farbách podvečerného jesenného slnka. Ústredným motívom neveľkého dielka na pozadí panoramatickej, skôr rovinatej krajiny, autor situoval osamelý strom týčiaci sa k oblohe, majestátne dominujúci trávnatému porastu, už s nádychom a vôňou jesennej atmosféry. Kompozíciu Podolay riešil v prvej tretine diela, aby dal vyznieť prírodnej panoráme. Expresínosť podania motívu vyvažuje impresívna paleta, v ktorej zemité tóny prechádzajú od žiarivej červenej, ružových tónov k modro-bielej a strácajú sa v perspektíve blankytnej oblohy.
Presnú lokalitu diela nemožno určiť, pretože Podolay – krajinár sa pohyboval v rôznych lokalitách Slovenska, z ktorých si vyberal zaujímavé pohľady na výseky prírodných scenérií, či už Vysokých Tatier, Dolného Zemplína. Zachytával scenérie z prostredia Trenčianskych Teplíc, alebo Tribečského pohoria, ktoré vo svojom lone chráni matku slovenských miest Nitru s jej okolím.
František Viktor Podolay sa narodil 27.5.1905 v Slopnej pri Ilave v učiteľskej rodine. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti v špeciálke prof. Júliusa Rudnaya v r. 1930 -1934. Po jej ukončení sa vrátil na Slovensko a striedavo žil (1934 – 1939) medzi Nitrou a Trenčianskymi Teplicami, kde usporiadal niekoľko samostatných výstav a určité obdobie viedol aj kurz kreslenia a maľovania. Z finančných dôvodov v r. 1939 prijal miesto profesora na Gymnáziu v Michalovciach, kde vyučoval kreslenie do r. 1941. Keďže nemal čas venovať sa voľnej maliarskej tvorbe odišiel zo školských služieb a v r. 1942 sa odsťahoval natrvalo do Bratislavy.
Venoval sa komornej figurálnej maľbe, v ktorej nadväzoval na tvorbu svojho profesora Rudnaya a Štefana Straku. V jeho tvorbe bola dominantnou krajinomaľba, v ktorej dokázal zachytiť pútavé zákutia slovenskej prírody. Vytvoril i ilustrácie slovenských hradov pre Janotovu knihu Slovenské hrady. Popri tom sa od obdobia päťdesiatych rokov 20. storočia venoval i monumentálnej dekoratívnej tvorbe. Vyhotovil niekoľko monumentálno-dekoratívnych prác najmä v Bratislave – kaviareň Olympia, hotel Carlton, kaviareň Tulipán, etc. Spolu s Vladimírom Droppom vyzdobil schodisko hotela Devín mozaikou a maľovanými slovenskými ornamentami, etc.. Zriadil si tu dekoratívny reklamný podnik propagačnej a užitej grafiky STYL, v ktorom tlačili plagáty, robili návrhy stien na výstavy, reklamné tabule, dekorácie, inštalácie domácich i zahraničných výstav. STYL fungoval aj po vojne a keď po r. 1948 bol vytvorený reklamný podnik TVAR (neskôr Dielo zlúčené so Slovenským fondom výtvarných umení – dnes Fond výtvarných umení), bol poverený tiež jeho vedením.
Viktor František Podolay svojou tvorbou nadväzoval na program zakladateľskej generácie slovenských maliarov, ktorých monumentalizácia slovenskej krajiny a heroizovanie dedinského človeka bolo základným krédom. Bol členom Umeleckej besedy slovenskej, Spolku výtvarných umelcov Bohúň a Spolku slovenských výtvarných umelcov.
Svoju prvú samostatnú výstavu mal už v r. 1925, ešte pred štúdiom AVU v Budapešti, potom v r. 1928 už ako poslucháč akadémie prezentoval svoju tvorbu v Živnostnenskom dome v Nitre. Od vstupu na slovenskú výtvarnú scénu v tridsiatych rokoch 20. storočia vystavoval na samostatných i kolektívnych výstavách najmä na Slovensku. Účasť na poslednej výstave je zaznamenaná v r. 1955, kedy sa zúčastnil na kolektívnej výstave Umenie 19.-20. storočia v SNG v Bratislave.
František Viktor Podolay zomrel neočakávane 13. februára 1958 v Bratislave. V roku 1968, v mesiaci októbri, sa konala posmrtná výstava autora v Nitrianskej galérii v Nitre, na ktorej boli prezentované i diela sochára Jozefa Pospíšila. Kurátorkou výstavy bola Oľga Felixová. Z jej kurátorského príhovoru vyberám citáciu hodnotenia jeho maliarskeho prejavu: ” … tieto krajiny maľoval v technike oleja, majú ťažký farebný prednes a tvrdú kresbu”. Podobne sa o jeho maľbe vyjadril i Marián Váross.
Marta Hučková
Foto: Slávomír Žákovič
Použitá literatúra:
Bieliková, V.: Slovník výtvarných umelcov Nitra, Šaľa, Zlaté Moravce. Vydala Krajská knižnica K.Kmeťka v Nitre, 2012, str. 93
Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945, SVKL, Bratislava, 1960, str. 166
Kolektív autorov: Kapitoly z dejín Nitry. In.: IV. K výstavbe a výtvarnému životu Nitry po r. 1945. Vydal Pedagogický inštitút v Nitre, 1963, str. 51 – 61
Medvecký, Ľ.: František Podolay, katalóg. Vydala Nitrianska galéria v Nitre, 1968
Nitra, máj 2013