Štylizovaný portrét neznámej mladej ženy stvárnený z profilu, v naturalistickom podaní, bol Eduardom Veithom namaľovaný na sklonku 19. storočia, teda v období, kedy bola preferovaná v maliarskom výtvarnom prejave secesná línia charakterizovaná plynulou vlniacou sa krivkou...
inv. č.: K 147
autor: Eduard Veith
názov: Hlava ženy
rok vzniku: 1880 – 1900
technika: kresba bielym olejom
materiál: lepenka s čiernym povrchom
rozmery: 31×20,7 cm
značenie: vpravo dole na dolnom okraji zvisle: VEITH
Štylizovaný portrét neznámej mladej ženy stvárnený z profilu, v naturalistickom podaní, bol Eduardom Veithom namaľovaný na sklonku 19. storočia, teda v období, kedy bola preferovaná v maliarskom výtvarnom prejave secesná línia charakterizovaná plynulou vlniacou sa krivkou. Linka vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou, pretože odmietla pravidlo rovnej čiary a zakrivená vlnitá čiara priniesla so sebou pocit vzdušnej ľahkosti, pôvabu a slobody. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Línia a farba strácajú lokálnu funkciu a sú nositeľmi symbolickej hodnoty. Ústredným znakom je štylizácia. Na jednej strane sa secesia pokúšala ozdraviť život, ale na druhej strane predstavovala dekadenciu, cynizmus až morbídnosť, znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie, využila kult erotiky a smrti. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická, výbušná a energická, ale vnútorne rozporná a zložitá.
Téma ženy, nositeľky duchovných hodnôt, bola ťažiskovou témou. Farebnosť v secesnej maľbe mala svoju symboliku. Veithova Hlava ženy tlmočená čiernou a sinavo modrou evokuje fantaskno, neskutočno až umrlčiu morbídnosť. Portrét svojou vizualitou zodpovedá dielam maľovaných technikou grissaille¹. Predmetné dielo autora je pravdepodobne jedným z cyklu samostatných štúdií, vytvorených v súvislosti s maliarovou účasťou na monumentálno-dekoratívnej výzdobe reprezentačných budov mesta Brna.
Umelecká osobnosť Eduarda Veitha patrí do kontextu stredoeurópskej proveniencie, o ktorom sa však dlhé obdobie mlčalo. A pritom patril, podobne ako Julius Berger (1850-1902) či Hugo Baar (1873-1912), medzi výrazných moravských Rakúšanov či nemeckých Moravanov vo Viedni.
Tento maliar a vynikajúci predstaviteľ generácie konca 19. storočia bol známy ako autor dekoratívnych interiérových malieb a výmalieb významných európskych kulturných stánkov Thálie v Ostrave, Brne, Berlíne a Viedni. Veithove diela v podobe fresiek či obrazov sa nachádzajú v Bukurešti, Paríži a v rodnom meste Novom Jičíne. Podielal sa i na výzdobe pražského Rudolfína či Mariatereziánskej sály viedenského Hofburgu. Je známe, že autor získal prvú cenu za svoje skice pre vtedajšie pražské nemecké divadlo, dnešnú Štátnu operu, kde namaľoval osem stropných obrazov a oponu a práve tie sú dnes v Česku snáď najznámejšie.
Eduard Veith sa narodil 30. marca 1858 v Novomom Jičíne. Výtvarné vzdelanie získal v r. 1874 – 1878 na Škole umeleckých remesiel vo Viedni u profesora Ferdinanda Laufberga. Po ukončení štúdia pracoval samostatne vo Viedni, kde sa popri voľnej maliarskej tvorbe špecializoval i na realizácii iluzívnych divadelných dekorácií a javiskových výprav. Spolupracoval so známou viedenskou stavebnou kanceláriou Feller a Helmer, ktorá na konci 19. storočia postavila desiatky divadiel a operných budov v rakúsko-uhorskej monarchii od Karlových Varov až po Ľvov.
Eduard Veith zomrel vo Viedni 18. marca 1925.
Marta Hučková
Foto: Slávomír Žákovič
Poznámka: grisaille ( z francúzskeho gris – sivý) je maľba vytvorená prevažne jednofarebne, väčšinou v odtieňoch sivej. Tiež môže pojednávať o prvej fáze maľby
Použitá literatúra:
Podušel, Ľ.: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. Nitrianska galéria, 1995, str.44
Valenta, J.: Malované opony divadel českých zemí, Praha, NIPOS, 2010, str. 40
Nitra, 24.4.2013