Kto mal možnosť pozorovať správanie sa detí z viacpočetnej rodiny, musel postrehnúť...
Z kalendára jubileí nitrianskych maliarov
Jozef Satin /1913 – 1956/
55. výročie úmrtia autora
Kto mal možnosť pozorovať správanie sa detí z viacpočetnej rodiny, musel
postrehnúť, že ich vzťah charktizuje mimoridna súdržnosť, silné vzájomné puto a príkladná
starostlivosť starších súrodencov o mladších. Tým sa vypestováva pocit zodpovednosti
a samostatnosti a najmladší bývajú chránencami všetkých. Takýto vzťah vládol aj v rodine
niekedajšieho nitrianskeho murára Jozefa a Jany Satinových, ktorým sa počas ich manželstva
narodilo 24 detí. Pravda, viaceré z nich zomreli ešte v detstve, ale mama Jana Satinová,
rodená Čerňáková, ich toľko porodila.
Trinástym dieťaťom bol Jožko. Narodil sa 9.januára 1913 v Nitre, v mestskej časti
Staré mesto na vtedajšej i dnešnej Priehradnej ulici. Základné a stredoškolské štúdiá
absolvoval v rodnom meste. Už od detstva prejavoval živý záujem o kreslenie a svoj talent
rozvíjal počas stredoškolských štúdií. Uchvacovala ho panoráma Nitry, zákutia Horného
mesta pod niátrianskym hradom, zoborská príroda. Elévske roky v oblasti maliarskeho
kumštu absolvovl pod vedením uznávaných majstrov kostoľnej maľby Pappa a Petrikoviča.
Jeho nadanie si zakrátko všimol vynikajúci nitriansky umelec, absolvent viedenskej
Akadémie výtvarných umení, žiak francúzskeho impresionistu Claude Moneta, tiež absolvent
Akadémie Julien v Paríži, Maximilián Schurmann, ktorý si v polovici 30-tych rokov v Nitre
otvoril súkromnú maliarsku školu. Ten natrvalo ovplyvnil kresliarsky a maliarsky rukopis
Jozefa Satina, založený na realistickom stvárnení portrétu i krajinných scenérií.
Už ako 20-ročný sa svojou tvorbou predstavil na verejnosti, a to nie pri hociakej
príležitosti: v r. 1933 v rámci veľkolepých Pribinových osláv, ktoré sa konali pri príležitosti
1100 výročia prijatia Pribinovho krstu salzburburským arcibiskupom Adalramom
v rakúskomj meste Traismauer. Na tejto významnej historickej a kultúrnej udalosti Satinova
tvorba zaujala značný záujem. Čestný diplom a niekoľko predaných obrazov povzbudilo
mladého Satina do ďalšieho tvorivého napredovania, ktoré neprerušil ani počas vojenskej
prezenčnej služby. V kasárňach väčšinou kreslil v noci pri sviečke, vtedy, keď ostatní
oddychovali.
Mladého, nevšedne húževnatého a ambiciózneho adepta maliarskeho umenia si všimli
aj cirkevné kruhy. Nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko a navrhol biskupské štipendium. Po
dvoch rokoch štúdia na bratislavskej Škole umeleckých remesiel (1933-1935), kde ho viedol
Mikuláš Galanda, usporiadal v závere štúdia v Bratislave svoju prvú absolventskú výstavu.
Vystavoval vyše sto obrazov, na ktorých dominovali bratislavské motívy. Výstava sa stretla
s úspechom. Satin predal takmer polovicu svojich diel a na druhú získal objednávky. Viaceré
časopisy priniesli recenzie o „Jožkovi Satinovi, maliarskom talente spod malebného Zobora“,
no zároveň pribúdali aj hlasy kritiky o jednostranne komerčnom zameraní jeho tvorby.
Negatívne kritiky si umelec nevšímal, ďalej tvoril a vystavoval.
V roku 1937 odišiel na ďalšie štúdium do Prahy na Akadémiu výtvarných umení, kde
ho viedol prof. Otakar Nejedlý. V pohnutom roku 1939 Prahu opustil a potom študoval ako
štipendista na Kráľovskej akadémii vied a umení v Ríme. Počas štúdia absolvoval študijné
cesty do Grécka, Juhoslávie a Albánska. Rím – mesto antickej kultúry a umenia – mu bol
najväčšou školou. V ňom nachádzal silné umelecké zážitky a najmä inšpiráciu k svojim
dielam : Bazilika sv. Petra, Krajina z okolia Ríma, Pohľad na antické ruiny Fora Romana,
Anjelský hrad v Ríme, Zrúcaniny Apolónovgho chrámu, Via Appia antica, Campagna
Romana, Krajina z Dalmácie a iné.
Počas prázdnin sa vracal do rodnej Nitry a chodil maľovať po všetkých kútoch
Slovenska, z ktorého čerpal námety, či už z bohatého folklóru, alebo prekrásnej prírody.
Nasvojich plátnach zachytával portréty dievčat, starčekov, velebnosť Tatier, roviny južného
Slovenska, historické stavby miest. Jeho najznámejšie diela Pohľad na Nitru, Kolónia cigánov
v Bošáci, Spievajúce deti pri Heľpe, Námestie sv. Jakuba v Bratislave, Panoráma trnavských
veží, Pohľad na hrad Trenčín, Domčeky v Terchovej, Splavy vo Vrátnej doline a ďalšie.
Stovky týchto diel sú dnes poväčšine v súkromných zbierkach. Jeho diela obdivovali
milovníci umenia v Bratislave, Prahe, Banskej Bystrici, Nitre, Trenčianskych Tepliciach
a inde.
Po ukončení rímskych štúdií sa oženil s Mariannou, americkou Slovenkou,
a presťahovali sa do kanadského Clevelandu, kam si so sebou priviezol mnoho vlastných diel,
ktoré v tom istom roku vystavoval v New Yorku. V novom a cudzom prostredí sa
s manželkou pomaly adaptovali. Spočiatku žili iba z predaja diel, ktoré sa na výstave
nepredali. Avšak nevzdával sa. Usilovne maľoval a veľa cestoval.
V Clevelande, v ktorom bola veľmi silná slovenská komunita usporiadal v r. 1951
výstavu. Katalóg uvádzal okolo 90 diel, medzi ktorými dominovali i slovenské motívy –
Tatry, Nitriansky hrad, Oravský zámok, ale boli medzi nimi aj nové diela – Rieka Colorado,
Miami Beach a iné diela z prostredia nového domova.
V r. 1956 dostal Satin od amerických krajanov objednávku na výmaľbu kostola sv.
Cyrila a Metoda v Hamiltone. Keď mal dokončenú siluetu nitrianskej katedrály s Pribinovým
kostolíkom, začal pracovať na figurálnej kompozícii vítajúcej svätých bratov. V deň, keď sa
tešil po celotýždennej práci na návrat za rodinou do Clevelandu, bolo to 29. marca 1956,
nešťastnou náhodou spadol z lešenia, z výšky 25 stôp, a utrpel smrteľné zranenie.
Slovenský maliar, autor nitrianskej proveniencie, Jozef Satin, ktorý sa nestihol zapísať
svojou tvorbou do užšieho kontextu slovenskej výtvarnej kultúry, však šíril a reprezentoval
slovenskú maliarsku školu za hranicami rodnej krajiny. Pochovaný je v Clevelande a práve
v tomto roku a mesiaci si pripomíname 55. výročie jeho úmtria.
Marta Hučková
Použitá literatúra: Valent, Š.: Významné osobnosti Nitry. In: akad.mal. Jozef Satin, maliar. Vydalo Mesto Nitra, 1998, str. 126
lak.: Akademický maliar J. Satin. Nový svet – obrázkový, spoločenský, kritický týždenník, č.46, roč.XVI. z
15.11. 1941.
foto: akad. maliar Jožko Satin – autor neuvedený
Nitra, 20.2.2011