pôvodným menom Fahrmann sa narodil 8. apríla 1896 v Nitre. Pochádzal z murárskej rodiny...
Z kalendára jubileí nitrianskych maliarov
František Farmann /1896 – 1952/
115. výročie narodenia
pôvodným menom Fahrmann sa narodil 8. apríla 1896 v Nitre. Pochádzal z murárskej rodiny, s dvanástimi deťmi, ktorá nemala dostatok finančných prostriedkov, aby podchytila, už v detstve rozvíjajúci sa Františkov kresliarsky a maliarsky talent. Rodičia sa rozhodli dať ho vyučiť murárskemu remeslu. Rodičov poslúchol a začal sa učiť za murára. Remeslu sa vyučil, avšak jeho ambície smerovali k vyšším métam a túžbam – chcel sa venovať maliarstvu.
V Nitre, v Podhradí, mal zriadenú súkromnú maliarsku školu nitriansky maliar Gustáv Adolf Schűle, ktorý umenia chtivého mladého muža zasväcoval do tajov maľby. V jeho ateliéri strávil 5 rokov, kde získal základy pre ďalšie, vyššie štúdium. Už ako mladý zaujal svojou precíznou maľbou mnohými portrétmi najmä svojich príbuzných. Veristickými podobizňami upozornil na seba i majetnejšie kruhy nitrianskej honorácie, od ktorých dostával objednávky na rodinné podobizne. Už v tomto elévskom období sa venoval i sakrálnej maľbe, ktorou na seba upozorňoval cirkevných predstaviteľov nitrianskej i trnavskej diecézy. Získané peniaze si šetril na ďalšie vytúžené výtvarné štúdiá.
Z rodnej Nitry odchádza študovať najskôr na Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, vedomosti v maliarskych technikách si následne prehlboval na mníchovskej akadémii. Po jej ukončení absolvoval viacero študijných ciest a pobytov po európskych metropolách, na ktorých získaval nové skúsenosti. Najdlhšie sa zdržal v Taliansku, v Ríme, kde študoval portrétnu maľbu u prof. Rajmunda Rivolliho. V Paríži, v ateliéri majstra Pencheriéra zdokonaľoval svoje umelecké danosti najmä v oblasti figurálnej tvorby. Farmann rád cestoval, spoznával cudzie krajiny s ich históriu, umeleckými pamiatkami a zúročoval nadobudnuté poznatky najmä z oblasti historickej maľby. Neodolal ani španielskej architektúre, maliarskym a sochárskym skvostom a pokračoval štúdiom na Lisabonskej univerzite. Azda je na mieste otázka: “Odkiaľ mal mladý maliar peniaze na zahraničné štúdiá, keď pochádzal z veľmi chudobnej rodiny?”
Študijné pobyty mohol absolvovať i vďaka štipendiu, ktoré získal v súťaži na oltárnu maľbu sv. Antona Paduánskeho do františkánskeho kostola v Trnave. Vypísanej súťaže sa zúčastnilo množstvo autorov, medzi ktorými bol i jediný nasledovateľ impresionistickej maľby, tiež nitriansky umelec, Maximilián Schurmann. Ten sa umiestnil na druhom mieste a poblahoželal priateľovi Ferkovi k prvenstvu. Po dokončení oltárneho obrazu odchádza Farmann do prostredia Ružomberka, kde sa zoznamuje s Andrejom Hlinkom, ktorý si mladého maliara obľúbil. Tu sa zoznamuje i s budúcim maliarom a grafikom Róbertom Dúbravcom. Z Ružomberka odchádza do Bratislavy, kde sa venoval voľnej maliarskej tvorbe a to nielen portrétnej, ale i motívom z bratislavského prostredia.
Reprezentačný lexikon Slovenska a Podkarpatskej Rusi, vydaný v roku 1936 vydavateľstvom Academia v Bratislave na strane 136 o Farmanovi uvádza: “Umelecký maliar v Bratislave. Narodený 8. apríla 1896 v Nitre. Dobrý portrétist, ktorého tvorby osvedčujú sa so svojou objektivitou a jednoduchosťou. Usporiadal niekoľko vydarených výstav”.
V rozpätí 30-tych až 50-tych rokov 20. storočia rokov portrétoval významné osobnosti najmä z lekárskeho prostredia – prof. Stanislava Kostlivého, Karola Kocha a Ivana Dérera, ktorého meno nesie bratislavská nemocnica na Kramároch.
Významným Farmannovým figurálnym dielom je olejomaľba “Blahoslávozvesť” s rozmermi 200×120 cm, ktorú namaľoval v r. 1936. Ústrednými postavami sú sv. Cyril a sv. Metod. Tento obraz objednal uňho ThDr. Ferdinand Juriga /1874-1950/, kňaz, politik a publicista opisuje tento obraz vo svojej knihe “Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny” na 39 stranách a v úvode píše‘: … dľa môjho návodu som ho nechal namaľovať majstrom Fr. Fahrmannom, kresťansko-slovenským maliarom z Nitry”.
V stati “kompozícia obrazu”, Juriga vysvetľuje: “Obraz má 200 cm výšky a 120 cm šírky. Postavy Konstantína a Metoda v 130 cm veľkosti stoja pred nami v slávnostnom rúchu biskupov byzantského obradu, čím v skutku boli. Naschvál užívam meno Konstantín, lebo je jeho životné meno… “. Okrem postáv svätcov je na obraze ďalších 150 doplňujúcich výjavov čerpajúcich motívy od obdobia veľkomoravskej ríše až do konca 30-tych rokov 20. storočia.
Ďalej Juriga uvádza: “Touto Blahoslávozvesťou chcem zvestovať slovenskému národu, všetkým Slávom v chorobe rozkydanosti sa nachádzajúcim, blaho a slávu diela cyrilometodského. Som presvedčený, že jak čo do koncepcie, tak čo do kompozície, prevyšuje všetky dosiaľ vytvorené obrazy”.
Toto Farmanove dielo zachytáva kľúčové udalosti z dejín slovenského národa a bol darom slovenských cirkevných hodnostárov bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tomuto dielu nemožno uprieť didaktický, národný a náboženský význam. Je dokumentom historických dejinných udalostí Slovenska.
23. októbra 1937 zaslal Dr. Juriga autorovi ďakovný list:
“Veľactenému majstrovi Františkovi Fahrmannovi
Slovo volá, príklad ťahá, umenie radostne spraviť dá
Na znak vďaky, že ste vrúcnosť moju
dľa môjho smyslu a návodu trpezlivosťou
veľkého umenia stvárnili venujem Vám
podobizeň nášho obrazu
“Jurigov uskutočnený sen”
značím sa vďačnou úctou
Dr. Ferdiš Juriga
Na margo poznamenávame, že Dr. Juriga bol slovenský národovec, ktorý bol v r. 1914 účastníkom porady predstaviteľov politických smerov na Slovensku v Budapešti a požadoval na Uhorskom sneme zavedenie slovenčiny do základných škôl. V roku 1918 proklamoval zásadu sebaurčenia slovenského národa a nastolil ideu založenia Slovenskej národnej rady. V tom istom roku, v Martine, sa zaslúžil o prijatie historickej Deklarácie slovenského národa.
V roku 1937 bola v Bratislave založená Slovenská vysoká škola technická, v priestoroch bývalej večernej školy Maxa Schurmanna. Okrem iných významných maliarov – pedagógov Martina Benku, Jána Mudrocha, Ľudovíta Fullu, tiež Maxa Schurmanna a ďalších umelcov, tu prednášal i František Farmann.
Profesionálna umelecká produkcia jeho výtvarného prejavu, ovplyvnená štúdiami a študijnými cestami po Európe, mu získavala publicitu a množstvo objednávok. V roku 1939 sa Farmann vracia do rodnej Nitry a venuje sa najmä výmaľbe kostolov v blízkom okolí.
S jeho maľbami sa možno stretnúť vo viacerých slovenských mestách a dedinkách. Sv. Antona Paduánskeho zobrazil na hlavnom oltári františkánskeho kostola v Trnave, sv. Štefana Kráľa na hlavnom oltári rímsko-katolíckeho kostola v Nevericiach pri Zlatých Moravciach. Je autorom aj krížovej cesty v kostole sv. Martina v Nitre v časti Chrenová, ktorú namaľoval z príležitosti vysviacky novovybudovaného kostola v roku 1943. Pred dvomi rokmi (2009) bola demontovaná a uložená v depozitári kostola. Farmann je autorom ďalších sakrálnych diel v meste Topoľčany, Bratislave a mnohých iných lokalitách Slovenska.
Farmann sa popri sakrálnej tvorbe venoval už spomenutej portrétnej tvorbe. Vo svojich dielach zachytával malebné námety starých uličiek a historických zákutí spod Nitrianskeho hradu, týčiaceho sa nad jeho domom v Podzámskej ulici. Impresívno-realistickým podaním zobrazil dominantu Nitry nitriansky hrad, zákutia parku na Sihoti, vrch Zobor s jeho prírodnou scenériou. Z týchto výtvarných dokumentov doby a prostredia starej Nitry sa zachovalo len veľmi málo a tie sa nachádzajú prevažne v zbierkach súkromných majiteľov.
Maliarsky prejav Františka Farmanna charakterizoval precízny maliarky rukopis prikláňajúci sa k tendenciám impresívnej maľby, umocnenej jasnými tónmi palety a to predovšetkým v zátišiach a v motívoch s prírodnými scenériami. Viaceré z jeho portrétov nesú znaky vysokého umeleckého prevedenia.
Dva roky pred smrťou bol hospitalizovaný v bratislavskej nemocnici, kde ho liečil Dr. Ivan Dérer na tropickú chorobu morbus Addison, ktorú nadobudol na cestách po severnej Afrike v Maroku. I keď jeho organizmus bol oslabený, štetec a paletu neodložil až do skonu svojho života.
Maliar František Farmann zomrel pár dní pred vianocami – 3.decembra 1952 v Nitre.
I keď meno i hodnotenie autorovej tvorby vo viacerých odborných umenovedných publikáciách absentuje, dnes si túto umeleckú osobnosť pripomíname pri príležitosti 115. výročia narodenia.
Marta Hučková
Použitá literatúra: Valent, Š.: Významné osobnosti Nitry. In: F. Farmann, maliar. Vydalo Mesto Nitra.1998, str.39
Zuberec, V.: Blahozvesť Ferdiša Jurigu a Františka Farhmanna. Pamiatky a múzeá 2/1992, str.41-42
Babčanová, V.: Z diela Františka Fahrmanna k 100. výročiu narodenia umelca. Nitrianske múzeum v Nitre, 1996
foto: M. Czuberková
Nitra, 3.4.2011